Pri eseročkách a iných spoločnostiach nie je dôležité len ich založenie, ale častokrát aj rušenie. Tento proces je možné absolvovať aj zákonne, bez komplikácií a so cťou. Ako na to a koľko to stojí, o tom som sa v druhej časti nášho minulotýždňového rozhovoru rozprával s odborníkom na na vymáhanie pohľadávok a konkurzné právo JUDr. Jánom Ivanom zo spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o.
konateľ
Založenie eseročky v zastúpení splnomocnenou osobou
Nedávno som na požiadavku klienta založil eseročku (spoločnosť s ručením obmedzeným) v zastúpení. Klient sa nachádzal v bode A, jeho bydlisko a potenciálne (budúce) sídlo novej firmy v bode B a ja v bode C. Klient bol slušne zaneprázdnený, aby cestoval hore-dole naprieč krajinou, preto sa rozhodol na outsourcovanie celého procesu externému zakladateľovi. Nechal som si teda podpísať splnomocnenie pre zastupovanie pred úradmi vo veci založenia novej firmy a stal som sa defacto jednou z firiem zakladajúcich eseročky.
Eseročka – oplatí sa prejsť?
Podnikanie formou živnosti má v porovnaní s podnikaním formou eseročky či inej právnickej osoby rozdielny cieľ. Tá prvá z nich je určená skôr freelancerom, tj individuálnym profesionálom na voľnej nohe (grafici, programátori, právnici a pod.), druhá skôr pre väčšie projekty, tímy a pre o čosi strategickejšie podnikanie s väčším rizikom. Nesympatické odvody SZČO však stále viac premieňajú úvahy mnohých freelancerov, týkajúcich sa práve prechodu na “eseročku” – spoločnosť s ručením obmedzením. Prejsť či neprejsť?