SZČO, ktorý je platiteľom DPH si principiálne nemôže uplatniť výhodné paušálne výdavky. Niekedy však áno: a vtedy môže šikovne ušetriť na kombinácii paušálnych výdavkov a možnosti odpočítať si DPH-čku. Síce musí vedie evidencie takpovediac dvojmo, ale možno to stojí za to.
DPH
Vyžiadaj si späť DPH-čku, ktorú Ti odberateľ nezaplatil: oprava DPH-čky z nevymožiteľnej pohľadávky
Ešte predtým, než nám daniari zavedú online fakturáciu v reálnom čase, nám do daňového práva zaviedli jednu úľavu. Po pomerne mŕtvom režime platenia DPH iba z úhrad prichádza režim opravy základu DPH z nevymožiteľnej pohľadávky: ak vám teda odberateľ nezaplatil a DPH-čku ste odviedli, za určitých okolností si viete DPH-čku pýtať od štátu späť. Ale iba DPH-čku, nič iné. Ale iba za určitých podmienok. A tých je dosť. Až tak, že to za tie babračky znova často nestojí.
Ak na faktúre uvedieš nesprávnu DPHčku, musíš ju aj odviesť. Jedine, že by nie
V slovenskom zákone o DPH máme takú pre štát celkom výhodnú vetu:
každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň
(§ 69 ods. 5).
Jej cieľom je zabrániť situácii, keď neznalý podnikateľ omylom či z neznalosti prípadne rovno z hlúposti uvedie na faktúre DPH-čku ktorá tam nepatrí – napr. dodávka je oslobodená od DPH alebo podnikateľ vlastne nie je platiteľom DPH, len “to niekde inde videl, že tak sa to robí” – a odberateľ si ju následne odpočíta, aby skrátka štát neprišiel o nič. Ak si DPH-čku jeden odpočíta, druhý nech ju pekne odvedie.
4 x odpočítanie DPH: Kedy ÁNO vs kedy NIE? Ako na úpravy odpočítanej DPHčky a súkromnú spotrebu? A pozor na benefity
Podnikateľ-platiteľ DPH má v mnohých situáciách jednoznačné právo na nákup vstupu “za cenu bez DPH” – teda právo na odpočítanie vstupnej DPH či oddanenie DPHčkou rôznymi spôsobmi. V prípade mnohých vstupov jednoznačne áno, v prípade mnohých však vôbec nie a často musí odpočítavanú DPH-čku krátiť.
Kedy ÁNO: napr. aj v situáciách, keď daný nákup použije na obchody, pri ktorých DPHčku na výstupe neplatí. Viac napr. v článku 10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
Kedy NIE: napr. v prípade jednoznačného použitia na súkromnú spotrebu či obchody bez výstupnej DPH a zároveň jednoznačne oslobodené. Prípadne alkohol, cigarety či iné pohostenie a zábavu 🙂 Viac napr. tuto: 12 situácií, kedy si NAISTO nemôžete odpočítať DPH-čku
No a kedy iba ČIASTOČNE: ak daný vstup použije na obchody aj oslobodené (pozor, v praxi často prenájom, no aj predaj zlata či kryptomien) prípadne sa do toho “zamontuje” súkromná spotreba. Áno, sumu DPH z dokladu je často potrebné “koeficientovať dvakrát”. Za toto si účtovník skutočne zaslúži tú fľašu či cigaretu 🙂
Prenájom nehnuteľností vs ubytovacie služby: aký je rozdiel z pohľadu DPH či dane z príjmov?
1.1.2019 vstúpila do platnosti zmena súvisiaca s prenájmom nehnuteľností, kde platitelia dane musia čeliť oslobodeniu od DPH, limitácie pri odpočítaní DPH a v konečnom dôsledku sa nevyhnú ani používaniu koeficientu pri nehnuteľnostiach. Prijaté zmeny znamenajú pre podnikateľské subjekty hľadanie nových možností, ako si nastaviť svoje podnikateľské aktivity, čo najvýhodnejšie. Pre správne pochopenie DPHčky v prípade nehnuteľností je vhodné si súvisiace služby rozpliesť na prenájom a ubytovacie služby.
Kedy a ako si môže zahraničná firma odpočítať slovenskú DPH v daňovom priznaní?
Na rozdiel od „slovenského platiteľa DPH“ si zahraničná osoba – teda zahraničná firma, registrovaná za platiteľa DPH – nemôže v daňovom priznaní k DPH podávanom v SR odpočítať vstupnú DPH-čku vždy. Európska a slovenská legislatíva týkajúca sa DPH v prípade obchodov zahraničných firiem v inej krajine uprednostňuje inštitút vrátenia DPH z inej členskej krajiny pred režimom odpočítania DPH-čky v daňovom priznaní k DPH. Podrobnejšie tento mechanizmus – samozrejme aj s nejasnosťami – rozpísal hosťujúci autor, Ing. Péter Márk Szabó.
Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)
Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)