Kedy a ako si môže zahraničná firma odpočítať slovenskú DPH v daňovom priznaní?

od autora:

Na rozdiel od „slovenského platiteľa DPH“ si zahraničná osoba – teda zahraničná firma, registrovaná za platiteľa DPH – nemôže v daňovom priznaní k DPH podávanom v SR odpočítať vstupnú DPH-čku vždy. Európska a slovenská legislatíva týkajúca sa DPH v prípade obchodov zahraničných firiem v inej krajine uprednostňuje inštitút vrátenia DPH z inej členskej krajiny pred režimom odpočítania DPH-čky v daňovom priznaní k DPH. Podrobnejšie tento mechanizmus – samozrejme aj s nejasnosťami – rozpísal hosťujúci autor, Ing. Péter Márk Szabó.

ČÍTAJ VIAC

Ako na daňovú stratu v období pandémie, pred ňou i po nej

od autora:

Pravidlá pre uplatňovanie daňovej straty dostanú raz za pár rokov politický zásah, vďaka ktorému aj pri pomerne jednoduchých číslach dokážete nad samotným daňovým priznaním – a to aj vo vlastný prospech – presedieť aj celý deň. Ten najnovší poteší, lebo zjednoduší a ušetrí. Aj keď nie hocikomu. A aj keď nie naveky, iba dočasne.

ČÍTAJ VIAC

Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)

od autora:

Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)

ČÍTAJ VIAC

Manifest za jednoduché eseročky

od autora:

Malé eseročky dnes fungujú v tak zložitom legislatívnom rámci, že myslím dozrel čas to radikálne zjednodušiť. Obchodná, účtovná i daňová (a vlastne aj pracovno-právna) legislatíva bola totiž písaná v dobe, keď “spoločnosť” znamenalo pozemok s fabrikou, vozovým parkom a stovkami zamestnancom a tak je aj mentálne nastavená. V roku 2020 majú však eseročky sídlo často v byte zakladateľa a majetok maximálne v podobe počítača či auta prípadne duševného vlastníctva samotného prezidenta 🙂. A podľa mne dostupných informácií je jedno či dvojosobových eseročiek pokojne aj okolo 200 tisíc.

Urobme si také zhrnutie vecí, ktoré by sa dali pre malé eseročky urobiť hneď – a väčšina z nich ani nie je vôbec nových, dajú sa nájsť kade tade. Živnostníci a ostatné SZČO (okrem prenajímateľov) sa už majú brutálne jednoducho, tak trochu uľavme aj eseročkám. Blížia sa voľby resp. o chvíľu už je po nich – a budúcich pánov zákonodarcov a ministrov by sme mohli trochu konštruktívne nakopnúť :)

ČÍTAJ VIAC

Blogeri a zárobky či podnikanie: ako zarábať legálne

od autora:
Blogovanie – teda pravidelné písanie článkov na určitú tému na vlastnom webe resp. inom vlastnom priestore, no najmä pod vlastným menom – je skvelým spôsobom na triedenie myšlienok, hľadanie riešení aj prepojenie či budovanie komunity okolo danej témy či branže. A napríklad aj na budovanie značky či získavanie klientely. Písanie ako hobby sa občas môže dokonca rozrásť na menej pravidelné či naopak systematické zarábanie až podnikanie. Po čase som opäť jedným zo spoluautorov odbornej knihy z dielne siete Dognet, tentoraz “Tvorba úspešného zarábajúceho blogu“. Moja téma sa týka možností zarábania blogerov a ich legalizácie, daní, evidencií atď. resp. podnikania, ktoré môže vzniknúť okolo single blogu. Tu je časť, nech sa páči.

ČÍTAJ VIAC

Cenotvorba pre profíkov na voľnej nohe. Účtovníkov, no nielen pre nich

od autora:

Cena za služby je pomerne ošemetná či chúlostivá záležitosť. Aspoň tak sme naučení, keďže ponúkanie služieb na voľnej nohe či podnikanie nemá v našich končinách výraznú tradíciu a a kým si voľnú nohu sami neskúsime, chceme služby svojich viac či menej známych opravárov, elektrikárov či právnikov často za kávu či fľašku. Akákoľvek cena – najmä tá profesionálnejšia – nás už dokáže minimálne uraziť, vtip je však v tom, že očakávaním služieb zadarmo akurát tak svojim známym profíkov prispievame k bezdomovectvu či zdravotnému kolapsu. A ešte zábavnejšie je to z opačnej strany: ak na voľnej nohe ako nezávislý trhový a de facto podnikateľský subjekt ponúkate svoje služby klientom na voľnom trhu. Nasledujúci návod resp. úvod do cenotvorby profesionálov na voľnej nohe je rozšírenou verziou môjho príspevku, ktorý odznel na prvej konferencii účtovníkov začiatkom r. 2019 (organizovalo Združenie účtovníkov Slovenska). Niektoré inside pikošky som vynechal, niečo pridal, samozrejme to celé s dávkou subjektivity, no použiteľné pre všetkých profíkov na voľnej nohe.

Obsah
  1. Ako si Jožo objednal služby
  2. Cena vs časový fond = kvalita
  3. A pritom vôbec nejde o cenu. Alebo: poznaj svojho klienta (marketing)
  4. Cena nízka resp. cena vysoká
  5. Trochu teórie: funkcie ceny
  6. A teraz prax: formy ceny v oblasti účtovníckych a podobných služieb
  7. Pár tipov ako na cenu. A jej pravidelný rast
  8. Kto povedal, že je to ľahké?
  9. Kam ďalej: zdroje, odkazy a tipy
  10. Resumé

ČÍTAJ VIAC

Share This