Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia je už pár rokov akousi “medzikategóriou”. Na krku má mnohé povinnosti ohľadne DPH-čky a občas musí čosi zaplatiť, no zároveň stále nie je plnohodnotným platiteľom DPH.
“Musím sa stať platiteľom DPH?” “Ako má vyzerať faktúra pre zahraničného odberateľa?” “Z čoho všetkého platím DPH-čku a nedá sa to niekedy nejako obísť?”
…pýtajú sa začínajúci online podnikatelia, freelanceri so zahraničnými klientmi a majitelia zarábajúcich webov.
Peniaze sú vďaka nerozumnej politike centrálnych bánk nezdravo lacné a kto má rozum, požičiava si ich za (de facto záporné) 1%, aby zinkasoval 4%. Inak povedané, nikdy v histórii si šikovní jedinci nebrali peniaze takpovediac zadarmo, aby nehnuteľnosti obstarané skrze dotované hypoúvery neotočili so skvelou maržou na prenájme, prípadne nezhodnotili na rovnako neprirodzene motivovanom raste predajných cien. Prenajímateľov na prvý pohľad daňové zákony zvýhodňujú – prenajímateľ nie je podnikateľ a funguje v jednoduchšom režime – no je to len zdanie: pravidlá pre daň z príjmov sú slušne zložité. Vôbec ich nie je problém ich “dodrbať”, často aj vo vlastný neprospech. Poďme na nich.
Spolupracovať s firmami či jednotlivcami z Holandska, USA, Brazílie či Austrálie môže v súčasnosti už aj “malý” podnikateľ z bytu v slovenskom paneláku či kaviarni – stačí mu počítač a internet. Rovnako dnes nie je pre nikoho problém stiahnuť si – zadarmo či za poplatok – akýkoľvek softvér, webovú šablónu, fotografiu, logo či aplikáciu prípadne predplatiť používanie úžasnej appky, ktorý šetrí čas či celkovo dokáže zázraky. Prípadne naprogramovať online pomôcku, šablónu alebo kurz a hodiť na ich na vlastný web či trhovisko s cieľom predaja a zarábania. Online fungovanie a online podnikanie je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek v histórii.
Neboli by to však úradníci, nebol by to však štát a nebola by to EÚ, keby podnikateľov nezačal naháňať a komplikovať im ich domnelo jednoduché obchody. A hlavne zdaňovať.
Najprv živnosť, neskôr prechod na vlastnú eseročku. Napriek tomu, že eseročky a ich pravidlá sú koncipované skôr pre väčšie firmy a tímy, je to v SR bežná prax. Ak však chceme byť poctiví, nič také ako „prechod zo živnosti na eseročku“ neexistuje. Živnosť aj eseročka sú 2 rozdielne právne formy, ktoré je potrebné „ošéfovať“ zvlášť.
“Bolo by super, keby si dal dokopy postup, ako na to”, napísal mi dávnejšie ktosi.
V súčasnosti začínajúci živnostník odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. To je také to otrepané klišé, občas nazývané ako “odvodové prázdniny”. Okrem iného aj z tohto dôvodu je živnosť pre mnohé činnosti aktuálne veľmi “sexi” a ja ju freelancerom odporúčam – veď odvody nemusí platiť úspešný živnostník či iná SZČO v podstate aj 2 roky. No winter si coming: odr. 2022 prichádza očakávané ročné zúčtovanie sociálneho poistenia. Vďaka nemu často aj začínajúce SZČO zaplatia štátu spätne všetko to, čo mu patrí.
Aktualizácia: ročné zúčtovanie sociálnych odvodov bolo (v 3/2022) definitívne zrušené. Z dôvodu pripravovanej daňovej reformy resp. “revolúcie”. Tj nového systému, vďaka ktorému napr. súčasní SZČO paušalisti zaplatia rovno 29% platbu štátu z každého príjmu
Čerpať najvyššie možné materské na 1 a to isté dieťa – prípadne kombináciu materského a rodičovského príspevku – je dnes hitom, oveľa väčším ako lacné hypotéky pre mladých či vlastná eseročka. Dnes máme pre vás 4 základné i menej časté situácie so všetkými výhodami, ktoré prinášajú: maximalizácia dávok zo Sociálnej poisťovne a štátu + úspora na platených odvodoch. Kto ich ešte neovláda, nech sa páči. Hosťujúcou autorkou je Danka Fráková z našej Libertax Consulting, ktorá má v hackoch okolo materského lepší prehľad, než iní autori tohto blogu :)
