Ak na faktúre uvedieš nesprávnu DPHčku, musíš ju aj odviesť. Jedine, že by nie

V slovenskom zákone o DPH máme takú pre štát celkom výhodnú vetu:

každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň

(§ 69 ods. 5).

Jej cieľom je zabrániť situácii, keď neznalý podnikateľ omylom či z neznalosti prípadne rovno z hlúposti uvedie na faktúre DPH-čku ktorá tam nepatrí – napr. dodávka je oslobodená od DPH alebo podnikateľ vlastne nie je platiteľom DPH, len “to niekde inde videl, že tak sa to robí” – a odberateľ si ju následne odpočíta, aby skrátka štát neprišiel o nič. Ak si DPH-čku jeden odpočíta, druhý nech ju pekne odvedie.

ČÍTAJ VIAC

Prenájom nehnuteľností vs ubytovacie služby: aký je rozdiel z pohľadu DPH či dane z príjmov?

1.1.2019 vstúpila do platnosti zmena súvisiaca s prenájmom nehnuteľností, kde platitelia dane musia čeliť oslobodeniu od DPH, limitácie pri odpočítaní DPH a v konečnom dôsledku sa nevyhnú ani používaniu koeficientu pri nehnuteľnostiach. Prijaté zmeny znamenajú pre podnikateľské subjekty hľadanie nových možností, ako si nastaviť svoje podnikateľské aktivity, čo najvýhodnejšie. Pre správne pochopenie DPHčky v prípade nehnuteľností je vhodné si súvisiace služby rozpliesť na prenájom a ubytovacie služby. 

ČÍTAJ VIAC

Kedy a ako si môže zahraničná firma odpočítať slovenskú DPH v daňovom priznaní?

Na rozdiel od „slovenského platiteľa DPH“ si zahraničná osobateda zahraničná firma, registrovaná za platiteľa DPH – nemôže v daňovom priznaní k DPH podávanom v SR odpočítať vstupnú DPH-čku vždy. Európska a slovenská legislatíva týkajúca sa DPH v prípade obchodov zahraničných firiem v inej krajine uprednostňuje inštitút vrátenia DPH z inej členskej krajiny pred režimom odpočítania DPH-čky v daňovom priznaní k DPH. Podrobnejšie tento mechanizmus – samozrejme aj s nejasnosťami – rozpísal hosťujúci autor, Ing. Péter Márk Szabó.

ČÍTAJ VIAC

Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)

Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)

ČÍTAJ VIAC

Manifest za jednoduché eseročky

Malé eseročky dnes fungujú v tak zložitom legislatívnom rámci, že myslím dozrel čas to radikálne zjednodušiť. Obchodná, účtovná i daňová (a vlastne aj pracovno-právna) legislatíva bola totiž písaná v dobe, keď “spoločnosť” znamenalo pozemok s fabrikou, vozovým parkom a stovkami zamestnancom a tak je aj mentálne nastavená. V roku 2020 majú však eseročky sídlo často v byte zakladateľa a majetok maximálne v podobe počítača či auta prípadne duševného vlastníctva samotného prezidenta 🙂. A podľa mne dostupných informácií je jedno či dvojosobových eseročiek pokojne aj okolo 200 tisíc.

Urobme si také zhrnutie vecí, ktoré by sa dali pre malé eseročky urobiť hneď – a väčšina z nich ani nie je vôbec nových, dajú sa nájsť kade tade. Živnostníci a ostatné SZČO (okrem prenajímateľov) sa už majú brutálne jednoducho, tak trochu uľavme aj eseročkám. Blížia sa voľby resp. o chvíľu už je po nich – a budúcich pánov zákonodarcov a ministrov by sme mohli trochu konštruktívne nakopnúť :)

ČÍTAJ VIAC