Dávnejší článok o tom, ako v jednoosobovej eseročke šikovne zamestnať samého seba a obísť pri tom obísť niektoré obmedzenia zo strany “zamestnaneckých” či odvodových zákonov podnecuje pravidelne stále tú istú čitateľskú otázku: “Musím sa vo vlastnej eseročke vôbec zamestnať?” No a pravda je taká, že jednoznačnú odpoveď v zmysle “urobte to tak a tak a máte pokoj” žiadny zákon v súčasnosti jednoznačne neupravuje. Ostávame teda v náručí mýtov a dohadov. Spoza rohu striehnu samozrejme riziká ohľadne vysokých pokút za tzv. nelegálnu prácu či prípadne iné možné úrady, ktoré v SR tak radi pokutujú každý nezmysel. Ako to teda naozaj je? Počul som už toľko protichodných tvrdení, že si dovolím tento podrobnejší prehľad.
Peter Furmaník
Faktúra z Českej republiky za cenu vrátane DPH: čo s ňou?
Slovenským podnikateľom (a ich účtovníkom) chodia dnes už bežne faktúry a iné doklady za služby (a rovnako aj tovar) z EÚ či iného zahraničia – a to najmä za cenu bez DPH. Vo väčšine prípadov služieb ide o ten správny režim a správny postup – väčšina služieb totiž podlieha režimu prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Dodávateľ z jednej krajiny službu vyfakturuje za cenu bez DPH a odberateľ v inej krajine službu samozdaní (bez ohľadu na to, či ide o platiteľa DPH alebo nie – rozdiel je len v práve na odpočítanie príslušnej DPH). Niekedy však príde faktúra s cenou vrátane miestnej DPH. Napríklad faktúra z českého hotela za ubytovanie slovenského podnikateľa na jeho pracovnej ceste, ktorá obsahuje českú DPH. Čo s ňou? Ako ju analyzovať? Opraviť ju alebo je to takto správne?
Dohodári: finty, stravné, dôchodky, materské (otázky a odpovede)
Práca, podnikanie a spolupráce v tíme v súčasnosti vďaka technológiám čoraz viac flexibilnejú. Zamestnávať na štandardný – a samozrejme štátom uprednostňovaný – trvalý pracovný pomer je najmä v malých firmách často nielen pridrahé a príliš byrokraticky zložité, ale neposkytuje ani flexibilitu, ktorú si moderná doba žiada. Do popredia sa preto dostávajú nové formy spolupráce a ich kombinácie. O nich až na konci článku, predtým však pár zaujímavých otázok a odpovedí o jednom predsa len o čosi “voľnejšom” pracovnom úväzku: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a teda “dohodári”.
“Tieňové” daňové náklady: ako dostať do nákladov obedy, víno, výlety či techniku?
“Čo všetko si môžem dať do nákladov?” je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete “ohnúť” alebo do nich “skryť” to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.
Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí
Dať dokopy daňové priznanie – a súvisiace evidencie – živnostníka “paušalistu” je (minimálne v porovnaní s eseročkami) pomerne jednoduché. Prax prináša každoročne množstvo otázok, možno pre niekoho banálnych, ale predsa dôležitých – ako sa uvádzajú odvody, ako je to so zamestnaním či inými príjmami či napr. s nezdaniteľnými časťami. No prečo ich nedať takto dokopy? Možno sledujete každoročné trable živnostníčky Júlie: aj tohto roku si daňové priznanie kompletizuje sama a ako modelová SZČO sa pýtala za vás.
Auto v podnikaní, nákladoch a daňovom priznaní: 10 otázok a odpovedí
Kontrolný výkaz: kedy sa podáva, kedy nepodáva a kedy sa podáva prázdny?
Spolu s daňovým priznaním k DPH podávajú plnohodnotní platitelia DPH aj kontrolný výkaz. Aspoň taká je prax, inak povedané: väčšinou to tak aj naozaj je. Kontrolný výkaz sa však za niektoré obdobia podávať nemusí. A niekedy sa podáva prázdny. Dnes si prejdeme, kedy a ako sa kontrolný výkaz podáva prázdny a kedy sa nepodáva vôbec.