Financovať biznis úverom z banky je bežná vec. Občas sa však tento inak pomerne rozumný nástroj zvrhne v šialený kolotoč, keď daná firma balí jeden úver na druhý a už ani sama nevie prečo, pričom vyslobodenie je v nedohľadne. Tu je pár mojich rád z praxe. Niekomu môžu znieť banálne, ale niekedy mám pocit, že je ich potrebné opakovať stále dookola, aby vošli do krvi a nerobili z podnikateľov obete exekútorov. A neplatia len pre biznis, ale aj pre súkromné pôžičky nepodnikateľov:
Úver by sa mal brať na nové projekty, investície či príležitosti, nie na spotrebu
Úvery poskytujú banky prioritne na rozvoj. Teda na niečo nové, čo firma plánuje a čo jej má v budúcnosti priniesť vyššie príjmy, z ktorých dokáže pokryť vlastné náklady plus zisk a zároveň splácať istinu úveru plus úroky. Preto banky vždy požadujú biznis plán a najmä finančnú projekciu budúcich výsledkov. Trochu menej ideálnym, ale predsa bežným dôvodom na úver býva preklenutie nepriaznivejšieho obdobia – ideálne ide o sezónny výpadok tržieb, ktorý pre danú firmu môže byť prirodzený, napr. v cestovnom ruchu, reštauráciách a pod. Prípadne kontokorentný úver na pokrytie “bežných prevádzkových potrieb”. Nikdy však banka neposkytne úver na “prejedenie” – teda s účelom vykryť stav, kedy sa firme dlhodobo nedarí a neexistuje ani dôvod, prečo by sa táto situácia mala v budúcnosti zmeniť k lepšiemu. V tomto prípade vlastníci úverom len kryjú rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pričom budúca katastrofa vyplývajúca zo splácania istiny a najmä úrokov si na nich počká v budúcnosti.
Odloženie, vynechanie či zníženie splátok znamená viac peňazí za úroky
Ide o častý marketingový trik, ktorým banky či nebankové “pôžičkárne” lákajú súkromných spotrebiteľov. “Polroka neplatíte splátky” či “prvú splátku neplatíte” a podobne. Vo firemnej praxi banky zvyknú odložiť či iba znížiť splátky úveru v prípade, ak sa firme splácať nedarí a o takúto či podobnú pomoc banku požiada. Vo všetkých týchto prípadoch sa však aj naďalej platia úroky z poskytnutého úveru či pôžičky. A úroky sa zväčša platia zo zvyšnej dlžnej sumy. Čím je dlžná suma (teda zostatok istiny) vyššia, tým vyššie úroky. Pri bežnom splácaní splátok istiny teda zostávajúca časť istiny v čase postupne a prirodzene klesá – a teda klesajú aj úroky. Ak však napr. rok istinu nesplácate, úroky platíte každý mesiac z rovnakej sumy. Teda neklesajú a konečnom súčte zaplatíte za celý úver na úrokoch viac, než keby ste si splátky istiny neodložili. Pre banku jednoznačne výhodný biznis, pre vás však nie.
Ak nevládzete splácať, neberte si ďalší úver
Krytie úverom ďalším úverovým vzťahom je cestou do pekla. Nevládzete splácať úver, ku ktorému ste sa zaviazli a zoberiete si od iného subjektu ďalší práve na tento účel. A tak ďalej: okrem nechutne sa nabaľujúcich úrokov, keď nimi splácate iné úroky (z podnikateľského hľadiska vyhodené peniaze) sa môžete dostať do situácie, keď už neexistuje nádej ani na splatenie všetkých dlžných istín. V nepríjemnej situácii neschopnosti splácať jeden pôvodný úver voľte radšej menšie zlo – teda napr. odloženie splátok aj za cenu vyšších nákladov na úroky (viď predchádzajúci bod). Rozumnou výnimkou je kvalitná reštrukturalizácia súčasných úverov. Ak firma (či jednotlivec) spláca v určitom období niekoľko úverov súčasne a dohodne s bankou (či s inými subjektom) poskytnutie jedného nového úveru s výhodnejšími podmienkami, ktorým splatí všetky súčasné úvery. Ďalej spláca už iba jeden, výhodnejší úver. Aj v tomto prípade platí: päťkrát meraj a raz rež :)
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.