Každoročný predvianočný balík prekvapení pre podnikateľov vo forme noviel zákonov máme pod stromčekom. Jedným z tých “naj” oblastí býva daň z príjmov a tohto roku opäť raz priniesla najmä smutné tóny. Veľkých i drobných zmien je veľa, tu je môj výber tých, ktoré ma zaujali, týkajú sa väčšiny firiem a dajú sa opísať niekoľkými vetami aj pre začiatočníkov.
výdavky
Podnikateľský úver: radšej opatrne. A nikdy ho neprejedz
Financovať biznis úverom z banky je bežná vec. Občas sa však tento inak pomerne rozumný nástroj zvrhne v šialený kolotoč, keď daná firma balí jeden úver na druhý a už ani sama nevie prečo, pričom vyslobodenie je v nedohľadne. Tu je pár mojich rád z praxe. Niekomu môžu znieť banálne, ale niekedy mám pocit, že je ich potrebné opakovať stále dookola, aby vošli do krvi a nerobili z podnikateľov obete exekútorov. A neplatia len pre biznis, ale aj pre súkromné pôžičky nepodnikateľov:
Leasingové splátky nie sú firemnými nákladmi. Do nákladov vstupujú odpisy
V praxi sa mnohí podnikatelia často domnievajú, že splátka leasingu je ich daňový náklad. Napr. platím každý mesiac 400 EUR, ročne teda ušetrím na dani z príjmov 12 x 400 EUR x 19%. Či už ide o podnikateľa-SZČO alebo eseročku či inú formu, firemný majetok sa do nákladov premietne úplne iným spôsobom.
Potrebujem banke zdokladovať čistý príjem. Aký mám mať základ dane v daňovom priznaní?
Prirodzeným úmyslom väčšiny podnikateľov a daňovníkov vôbec je znížiť si základ dane z príjmov, ako sa len dá – a teda zaplatiť čo najnižšiu daň z príjmov. Časť z nich má však občas opačný záujem: potrebujú mať vysoký základ dane s cieľom získať úver – či už podnikateľský alebo osobný. Len takto môže podnikateľ pred bankou zdokladovať požadovaný príjem. Pričom sa samozrejme musí zmieriť s faktom, že zaplatí pomerne vysokú daň z príjmov.