Peniaze získané podnikaním zdaníte určite výhodnejšie ako väčšinu z toho, čo vyhráte “šťastím”. Podnikaním môže odísť 8%, 15%, občas +-20%. Taký hazard vás dokonca nestojí vôbec nič – teda na daniach. No výhra automobilu, dovolenky či veľkého drahého telefónu vás stojí takmer rovnú tretinu. V peniazoch. Aj keď ste ich nikdy nevideli.
študent
SZČO a júl 2022: odvody, pravidlá, výpočet a príklady
V júli sa toho v živote živnostníkov a SZČO deje každoročne veľa. Zmeny sa týkajú hlavne Sociálnej poisťovne a odvodov platených tejto inštitúcii – niektorí z podnikateľov ich totiž platiť začínajú, ďalší končia a väčšina z nich by si mala platené odvody vypočítať či nanovo prepočítať. Už pár rokov za podnikateľa všetky povinnosti vykoná Sociálna poisťovňa – prihlási ho či odhlási a rovnako mu automaticky vypočíta, koľko platiť. Poďme na základný prehľad pre rok 2022:
Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť
Stretávam sa s tým pomerne často: Jožko alebo Alenka, fyzické osoby, občas čosi zarábajú. Jožko je muzikant a z času na čas vystupuje v kluboch, Alenka príležitostne pomáha webovým magazínom a blogom s korektúrou textov. Príjmových položiek majú do roka len zopár, obaja preto unisono prehlasujú, že nepotrebujú živnosť – nie sú totiž podnikatelia a ani nimi byť nechcú. Čo síce nie je celkom pravda a rovnako to spôsobuje každoročný chaos pri kompletizovaní ich daňových priznaní, ale ok. Najväčší šok však prichádza pri podávaní daňového priznania. Z ostatných príjmov – jedine tam totiž vieme takéto príjmy zaradiť – zaplatia totiž rovných 34%: 19%-nú daň a 15%-né zdravotné poistenie. “To mám predať obličku?” :)
- 1. Paušálne výdavky: 60% z príjmov jednoducho nezdaníte
- 2. Spočiatku platíte len odvody do zdravotnej poisťovne
- 3. Alebo dokonca ani tie (živnostník "popri")
- 4. Odvody do Sociálnej poisťovne: neplatíte ich rok a pol, dva roky a možno aj nikdy
- 5. Okrem "paušálu" nezdaníte ani ďalších 5 600+ EUR
- 6. Daň z príjmov platíte vo výhodnejšej sadzbe
- 7. Nepotrebujete "účtovníctvo"
- Z nepodnikateľa SZČO – príklad
- Živnostník vs "slobodný umelec" vs SZČO
- A neskôr prechod na eseročku…?
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Študent dohodár a leto: môže si uplatniť odvodovú výnimku?
Študentov na dohody zamestnáva, kto môže – z hľadiska odvodov ide o pomerne lacnú formu spolupráce. Svojej robí totiž odvodová výnimka, ktorá študentov v porovnaní s inými typmi dohodárov či pracovníkov zlacňuje a šetrí peniaze obom stranám. Čo však v období od jari do jesene, keď má študent de facto prázdniny, prípadne nie je študentom vôbec? Patrí mu v týchto mesiacoch odvodová výnimka alebo nie?
Článok bol aktualizovaný na legislatívne pravidlá/novinky roku 2021.
Zamestnávanie zamestnancov – prihlášky a registrácie
Zakaždým, keď ma ktosi osloví s tým, že potrebuje zamestnať jedného-dvoch ľudí trebárs aj na dohodu, resp. chce začať zamestnávať a doteraz nezamestnával, zo srdca mu odporúčam, aby radšej využil iné možné formy spolupráce, prípadne nezamestnával vôbec. V opačnom prípade mu garantujem nárast celého radu starostí a nových nákladov, vrátane rizika, že ich nebude zvládať platiť a raz si poňho príde exekútor. Pokúsim sa teda o voľný nepravidelný seriál, kde sa pokúšim vysvetliť povinnosti, ktoré musí každý zamestnávateľ plniť, ak chce oficiálne a legálne zamestnávať. Verím, že to bude určite inšpiratívne čítanie nielen pre podnikateľov a ich (mzdových) účtovníkov, ale je zamestnancov neekonomického zamerania (toto všetko pre vás robíme :)).