Odvody

Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?

od autora:

Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.

 

ČÍTAJ VIAC

Odloženie daňového priznania skutočne odloží aj odvody. Neurobte však túto hlúpu chybu

od autora:

Tým, že si podnikatelia legálne posunú povinnosť podať daňové priznanie z marca na jún, nezískajú len čas, ale môžu ušetriť aj pár platieb odvodov – ak v ich platení teda nevidia zmysel. Tento trik tí šikovnejší SZČO používajú už nejakú dobu, potiaľto je to v pohode. Proces odloženia daňového priznania a stratégiu “posunutia” odvodov však treba zvládnuť do detailov: napr. napísať list so správnymi náležitosťami a mať do bodky preštudované súvislosti. Dnes prípadová štúdia z praxe – o jednej chybe, ktorá sa skutočne stala a teda aj jeden tip pre vás.

 

ČÍTAJ VIAC

Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí

od autora:

Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.

ČÍTAJ VIAC

Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?

od autora:

Aj tohto leta prekvapili živnostníkov nové zvýšené odvody: jednak im od leta stúpli platby do Sociálnej poisťovne, nato im zdravotná poisťovňa poslala mastný nedoplatok za predchádzajúci rok a následne aj novú sumu preddavkov, ktorá sa v novej výške platí zakaždým až od nasledujúceho januára (o príčinách odvodových šokov som vtedy napísal celú story do .týždňa). Vplyvom ďalšieho zvyšovania výpočtového koeficientu totiž naplánovaný rast odvodov pokračoval a mnohí živnostníci boli rozzúrení či smutní zas a opäť o čosi viac. Ak si ešte pamätáte podnikateľku Júliu zo starších článkov, tak ju obálka zo zdravotnej poisťovne rozčúlila natoľko, že sa – úplne legitímne – opýtala: “Môžem s tým dofrasa niečo urobiť?”

Môže?

ČÍTAJ VIAC

SZČO, júl 2015 a odvody: Júlia zaplatí zas o čosi viac

od autora:

Minulé leto zapríčinilo mnohým SZČO odvodové šoky: jednoducho vplyvom zmeny výpočtu (a možno aj vďaka úspešnejšiemu podnikaniu) začali platiť do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne viac. Teda vyššie odvody. Prechodné obdobie zvyšovanie odvodov sa ešte neskončilo: tohto leta to znova o čosi porastie. A vlastne každý rok v júli sa pre SZČO zopár vecí mení. Čo vlastne?

ČÍTAJ VIAC

woman leaning on table

Študent dohodár a leto: môže si uplatniť odvodovú výnimku?

od autora:

Študentov na dohody zamestnáva, kto môže – z hľadiska odvodov ide o pomerne lacnú formu spolupráce. Svojej robí totiž odvodová výnimka, ktorá študentov v porovnaní s inými typmi dohodárov či pracovníkov zlacňuje a šetrí peniaze obom stranám. Čo však v období od jari do jesene, keď má študent de facto prázdniny, prípadne nie je študentom vôbec? Patrí mu v týchto mesiacoch odvodová výnimka alebo nie?

Článok bol aktualizovaný na legislatívne pravidlá/novinky roku 2021.

ČÍTAJ VIAC

Keď sa Vám stane “reštrukturalizácia Váhostav”: čo vlastne platíte a z čoho?

od autora:

Story s názvom “reštrukturalizácia Váhostavu” resp. smutný osud postihnutých živnostníkov a malých eseročiek ako jeho dodávateľov znechutil aj mňa. Priznám sa, tému do hĺbky naštudovanú nemám a nesledujem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Čo sa však deje v prípade, ak podnikateľovi jeho odberateľ neuhradí faktúru? Čo z nej nemusí zaplatiť, čo naopak musí a kedy? Článok je tak trochu základným úvodom pre začínajúcich podnikateľov o 3 základných platbách štátu: DPH, dani z príjmov a odvodoch.

ČÍTAJ VIAC