DPH

Podnikateľ a registrácia pre DPH podľa § 7a: faktúry, súhrnný výkaz, platby DPH či účtovanie

od autora:

Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia je už pár rokov akousi “medzikategóriou”. Na krku má mnohé povinnosti ohľadne DPH-čky a občas musí čosi zaplatiť, no zároveň stále nie je plnohodnotným platiteľom DPH.

“Musím sa stať platiteľom DPH?”
“Ako má vyzerať faktúra pre zahraničného odberateľa?”
“Z čoho všetkého platím DPH-čku a nedá sa to niekedy nejako obísť?”

…pýtajú sa začínajúci online podnikatelia, freelanceri so zahraničnými klientmi a majitelia zarábajúcich webov.

ČÍTAJ VIAC

Prenajom dane

Prenajímam nehnuteľnosť & náklady, odpisy, dane a odvody: otázky a odpovede

od autora:

Peniaze boli v poslednej dekáke vďaka nerozumnej politike centrálnych bánk nezdravo lacné a kto mal/má rozum, požičiaval si ich za (de facto záporné) 1%, aby zinkasoval 4%. Inak povedané, nikdy v histórii si šikovní jedinci nebrali peniaze takpovediac zadarmo, aby nehnuteľnosti obstarané skrze dotované hypoúvery neotočili so skvelou maržou na prenájme, prípadne nezhodnotili na rovnako neprirodzene motivovanom raste predajných cien. Prenajímateľov na prvý pohľad daňové zákony zvýhodňujú – prenajímateľ nie je podnikateľ a funguje v jednoduchšom režime – no je to len zdanie: pravidlá pre daň z príjmov sú slušne zložité. Vôbec ich nie je problém ich “dodrbať”, často aj vo vlastný neprospech. Poďme na nich.

Obsah
  1. Môže si prenajímateľ uplatniť výhodné paušálne výdavky?
  2. Prenajímať nehnuteľnosť je možné bez živnosti, no aj na základe živnosti. Aký je rozdiel?
  3. Ktoré daňové náklady je možné si pri prenájme uplatniť, ak je byt zaradený v obchodnom majetku a ktoré v prípade, ak ostane v majetku osobnom?
  4. Čo je výhodou zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku a čo nevýhodou?
  5. Idú do reálnych daňových nákladoch aj splátky hypotéky?
  6. Čo vlastne znamená "zaradenie do obchodného majetku"? Treba to niekde nahlásiť, registrovať?
  7. Hranica pre podanie daňového priznania + oslobodenie od dane = kedy je možné nezdaniť nájomné?
  8. A čo ak byt alebo miestnosť v rodinnom dome vlani prenajímal dôchodca? Aké výdavky si môže uplatniť a aké nezdaniteľné sumy využiť?
  9. Platí prenajímateľ aj preddavky na daň?
  10. Podáva prenajímateľ daňové priznanie ako aj všetku komunikáciu s daniarmi elektronicky?
  11. Je alebo bol prenajímateľ sa povinný registrovať na daňovom úrade? Hrozia mu nejaké riziká, ak tak neurobí?
  12. Platí prenajímateľ odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne?
  13. Aké účtovníctvo či evidencie musí prenajímateľ viesť?
  14. Môžem byt či jeho časť prenajať ako sídlo, rokovačku, archív či sklad vlastnej eseročke?
  15. A čo DPH? Platí sa z nájomného DPH?
  16. Ktoré z týchto pravidiel sa vzťahujú na prenajímanie skrze Airbnb?

ČÍTAJ VIAC

Firma / podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH: nový “how-to” návod

od autora:

Spolupracovať s firmami či jednotlivcami z Holandska, USA, Brazílie či Austrálie môže v súčasnosti už aj “malý” podnikateľ z bytu v slovenskom paneláku či kaviarni – stačí mu počítač a internet. Rovnako dnes nie je pre nikoho problém stiahnuť si – zadarmo či za poplatok – akýkoľvek softvér, webovú šablónu, fotografiu, logo či aplikáciu prípadne predplatiť používanie úžasnej appky, ktorý šetrí čas či celkovo dokáže zázraky. Prípadne naprogramovať online pomôcku, šablónu alebo kurz a hodiť na ich na vlastný web či trhovisko s cieľom predaja a zarábania. Online fungovanie a online podnikanie je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek v histórii.

Neboli by to však úradníci, nebol by to však štát a nebola by to EÚ, keby podnikateľov nezačal naháňať a komplikovať im ich domnelo jednoduché obchody. A hlavne zdaňovať.

Dlhodobo sa desivá DPH-čka týkala hlavne veľkých podnikateľov. No od r. 2010 pribudol v slovenskom zákone o DPH popri plnohodnotnom platiteľovi DPH aj akýsi režim “čiastočný platiteľ DPH” – teda podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia. 

ČÍTAJ VIAC

Prechádzam zo živnosti na eseročku – čo ma čaká?

od autora:

Najprv živnosť, neskôr prechod na vlastnú eseročku. Napriek tomu, že eseročky a ich pravidlá sú koncipované skôr pre väčšie firmy a tímy, je to v SR bežná prax. Ak však chceme byť poctiví, nič také ako „prechod zo živnosti na eseročku“ neexistuje. Živnosť aj eseročka sú 2 rozdielne právne formy, ktoré je potrebné „ošéfovať“ zvlášť.

“Bolo by super, keby si dal dokopy postup, ako na to”, napísal mi dávnejšie ktosi.

 

ČÍTAJ VIAC

Vrátenie DPH z Českej republiky (či z inej krajiny EÚ): postup

od autora:

DPH zaplatená v zahraničí. Slovenský platiteľ DPH, ktorý v inej krajine EÚ čosi nakúpil za cenu vrátane zahraničnej DPH, môže za určitých okolností požiadať túto krajinu o vrátenie tam zaplatenej DPH. Netýka sa to však každej DPH a je potrebné dodržať správny postup prípadne sa popasovať s technickými “dobrodružstvom” portálu slovenských daniarov a občas si to vykomunikovať s daniarmi tej druhej krajiny. Tu je aspoň rámcový postup.

ČÍTAJ VIAC

AirBnB, Uber, letenky a iné doklady z pracovných ciest: ako na DPH či samozdanenie?

od autora:

Pracovné cesty do celého sveta sú obľúbeným daňovým nákladom a navyše je dnes cestovanie dostupné na pár klikov. Trochu pokročilejšie rébusy vznikajú pri možnostiach odpočítať si DPH či povinnosti samozdaniť zahraničné služby – už niekoľko rokov tu totiž nemáme len plnohodnotných platiteľov DPH, ale aj firmy registrované podľa § 7a či § 7 či zdaňovanie elektronických služieb. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, na cestovanie používame čím ďalej viac služby zdieľanej ekonomiky – Airbnb, Uber, Bolt a pod., ktoré tak trochu predbiehajú tradície aj zákony. Ja osobne ich milujem. A preto sa to dnes pokúsim rozpliesť.

Obsah
  1. Pracovná cesta v rámci SR a platiteľ DPH
  2. Pracovná cesta v zahraničí a platiteľ DPH
  3. Pracovná cesta v rámci SR a neplatiteľ DPH
  4. Pracovná cesta v zahraničí a neplatiteľ DPH
  5. SZČO, tj fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom a pracovnú cestu aj vykonala
  6. Doklady od zahraničných dodávateľov: je potrebné ich samozdaniť?

ČÍTAJ VIAC

Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede

od autora:

Štáty majú už nejakú tú dobu tendenciu monopolizovať si vydávanie meny a túto na danom území jednu jedinú a povinne používanú menu regulovať, znárodňovať, znehodnocovať infláciou a zdaňovať. Práve preto mi bolo sympatické, keď pred pár rokmi skupina nadšencov vymyslela vlastnú digitálnu menu, na ktorú štáty nemôžu siahnuť, ukradnúť ani ju inak znehodnotiť. Aspoň tak som tomu spočiatku rozumel – priebeh najmä roka 2017 ukázal, že s kryptomenami sa dá robiť všeličo 😃 Pribudli kryptomilionári, ako aj firmy držiace za rôznymi účelmi časť majetku v kryptomenách a tí sa teraz pýtajú, či a ako zarobené peniaze či majetok zdaniť. Čo teda priznať, nepriznať, zaplatiť, nezaplatiť, čo vyzerá, že je jasné a čo nie je jasné vôbec? Základ tohto článku bol napísaný ešte v “nejasnom” marci 2018 vrátane prípadných omylov či preklepov a priebežne ho aktualizujem – aj o vyjadrenia daniarov či prípadné nové pravidlá a zákony. Vopred tiež ďakujem za každé doplnenie zo strany kryptofanatikov či kohokoľvek iného.

Článok je doplnený/aktualizovaný o informácie z metodického usmernenia Ministerstva financií z 3/2018 a rovnako aj o novely zákona o dane z príjmov a zákona o účtovníctve účinné od 1.10.2018 a platné pre spracovanie účtovníctva a daní za rok 2018 a neskôr.

ČÍTAJ VIAC