Slovenský programátor Andrej – SZČO – poskytol programátorské služby českej firme. Presnejšie: prijal objednávku od českého odberateľa a ide sa pustiť do práce. Fakturuje za cenu vrátane DPH alebo bez? Musí sa vôbec stať platiteľom DPH – ak ním ešte nie je? – alebo sa inak registrovať? A ako vlastne postupuje?
Peter Furmaník
Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)
Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.
DPH: Keď daňový úrad firmu nechce alebo nevie správne zaregistrovať. Čo s tým?
Začínajúci podnikatelia poznajú úplne prirodzene najmä otázku “Musím sa stať platiteľom DPH?”, resp. “Oplatí sa mi to?”. Tí pokročilejší – a najmä účtovní/daňoví profíci – už vedia, že typov registrácií pre DPH je viac. Máme tu napr. slovenského platiteľa DPH, firmu registrovanú podľa § 7a, firmu registrovanú podľa § 7, zahraničnú firmu registrovanú podľa § 5 alebo napr. skupinu. Každá má svoje rôzne pravidlá a povinnosti a každá má aj svoje unikátne pravidlá pre registráciu. V praxi sa však – pomerne bežne – stáva, že daňový úrad a jeho zamestnanci typy registrácie a súvisiace povinnosti doslova popletú. Z čoho môžu firme, ktorá si úplne prirodzene chce splniť svoje povinnosti prípadne uplatniť niektoré zákonné možnosti, plynúť zbytočné naťahovačky a hlavne pokuty. V tomto článku si prejdeme niekoľko zaujímavých situácií, ktoré sa naozaj stali a povieme si najmä, čo s tým a ako z takýchto hlúpych situácií von.
Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?
Ktorákoľvek fyzická osoba – teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky – si môže občas čosi privyrobiť. Kamarátovi naprogramovať reklamu na Facebooku, zhotoviť jednoduchý web alebo spracovať daňové priznanie – skrátka niečo, čo nerobí štandardne v priebehu dňa, ale iba tak “popri”. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka – zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. aj doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov – a takým dokladom zmluva je.
Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme. Aspoň doteraz.
Bloček so zahraničnou DPH: čo s ním? (Odpočítanie DPH vs. vrátenie DPH)
Zamestnanec alebo spoločník nakúpil čosi v zahraničí a doniesol účtovníčke bločky. Pohonné hmoty, telefón, počítač či hotelové ubytovanie – na každom z bločkov je však zahraničná DPH, samozrejme v príslušnej zahraničnej sadzbe. Čo s takýmto bločkom – môžeme túto DPH odpočítať alebo čo vlastne?
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
Predaj tovaru zahraničnou firmou na území SR v r. 2016 a prenos daňovej povinnosti: DPH platí odberateľ
V prvých mesiacoch roka 2016 nás viacerých tak trochu zaskočili niektoré faktúry za tovar vystavené za cenu bez DPH – okrem iného aj bločky za niektoré nákupy v e-shope Alza. Spúšťačom bola opticky pomerne malá zmena v zákone o DPH, ktorá pri určitých obchodoch jednoducho presúva povinnosť platiť DPH z jednej strany obchodu na tú druhú. Presnejšie: DPH pri predaji tovaru zahraničnou firmou na území, resp. zo skladov na území SR platí po novom namiesto zahraničného dodávateľa slovenský odberateľ. Tak poďme na to: