Zamestnanec alebo spoločník nakúpil čosi v zahraničí a doniesol účtovníčke bločky. Pohonné hmoty, telefón, počítač či hotelové ubytovanie – na každom z bločkov je však zahraničná DPH, samozrejme v príslušnej zahraničnej sadzbe. Čo s takýmto bločkom – môžeme túto DPH odpočítať alebo čo vlastne?
Peter Furmaník
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
Predaj tovaru zahraničnou firmou na území SR v r. 2016 a prenos daňovej povinnosti: DPH platí odberateľ
V prvých mesiacoch roka 2016 nás viacerých tak trochu zaskočili niektoré faktúry za tovar vystavené za cenu bez DPH – okrem iného aj bločky za niektoré nákupy v e-shope Alza. Spúšťačom bola opticky pomerne malá zmena v zákone o DPH, ktorá pri určitých obchodoch jednoducho presúva povinnosť platiť DPH z jednej strany obchodu na tú druhú. Presnejšie: DPH pri predaji tovaru zahraničnou firmou na území, resp. zo skladov na území SR platí po novom namiesto zahraničného dodávateľa slovenský odberateľ. Tak poďme na to:
Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí
Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.
Osobitný režim platenia DPH iba z úhrad: pozor, týka sa aj platiteľov DPH, ktorí si ho nevybrali
Rok 2016 priniesol do “oblasti DPH” nový režim, v rámci ktorého môžu niektoré firmy-platitelia DPH odvádzať štátu DPH iba z reálne prijatých peňazí (a rovnako si odpočítať iba skutočne zaplatenú vstupnú DPH). Po takejto zmene (sme) mnohí volali, nové pravidlá sú však pomerne komplikované a k súčasnej administratíve (daňové priznanie, kontrolný výkaz, súhrnný výkaz, faktúry a záznamy) len pridávajú ďalšiu, osobne mám preto pocit, že si nový dobrovoľný režim nevyberú húfy firiem. OK. Pravda je však taká, že aj keď sa o nový režim nezaujímate, môže sa vás celkom bytostne týkať: v niektorých bodoch totiž ovplyvňuje aj firmy, ktoré ostanú v bežnom režime.
V akých?
Daňové náklady, o ktorých ste si mysleli, že už v tomto roku znížia dane – ale nie je to tak (daňové výdavky po zaplatení)
Podnikatelia často platia za služby spätne – napr. za právne či účtovné služby za január vo februári, za február v marci a podobne. Šéfovia eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom však pri takto nastavenom platení služieb môžu byť niekedy nemilo prekvapení. Služby poskytnuté ešte v končiacom roku alebo vzťahujúce sa na tento rok síce v podvojnom účtovníctve idú do nákladov už na základe faktúry (a jej dátumu dodania, tj bez ohľadu na zaplatenie), no pre niektoré časté daňové náklady platí nesympatický limit: do daňových výdavkov idú až v roku, v ktorom boli zaplatené.
(pravidlá v tomto článku platia sa od roku 2015 viackrát menili, článok je preto updatnutý pre roky 2019 a 2020 a neskôr)
Používate licenčnú zmluvu? Pozor: v r. 2016 vám pribudne zas trochu papierovania
Licenčná autorská zmluva je v riešení zdaňovania – a hlavne “zodvodňovania” príjmov fyzických osôb – hitom. Z pasívnych autorských príjmov sa totiž neplatia odvody a preto slúži často ako nápaditý spôsob vyplácania si bežného príjmu z vlastnej eseročky, ktorý by inak bol celkom “drahý”. V r. 2015 karty zamiešalo transferové oceňovanie, ktoré sa na obchody medzi spoločníkom a jeho eseročkou vzťahuje (máte ho niekto vypracované?). Od r. 2016 pribudlo autorom a používateľom ich diel zas čosi nové – v podstate však nič strašné, len trochu papierov.