DPH zaplatená v zahraničí. Slovenský platiteľ DPH, ktorý v inej krajine EÚ čosi nakúpil za cenu vrátane zahraničnej DPH, môže za určitých okolností požiadať túto krajinu o vrátenie tam zaplatenej DPH. Netýka sa to však každej DPH a je potrebné dodržať správny postup prípadne sa popasovať s technickými “dobrodružstvom” portálu slovenských daniarov a občas si to vykomunikovať s daniarmi tej druhej krajiny. Tu je aspoň rámcový postup.
Peter Furmaník
Preddavky na daň z príjmov: prečo a ako si na ne dávať bacha. Verzia 2024
Prekvapenie, rozhorčenie, šok, slzy v očiach. Nechuť pracovať či podnikať ďalej. Hnev na štát, zákony a občas aj účtovníka. Asi takto je možné opísať pocity podnikateľov, ktorí v lete 2018 otvorili obálky od Finančnej správy, v ktorých ich daniari vyzývajú k úhrade úrokov z omeškania z nezaplatených preddavkov na daň z príjmov ešte za roky 2014 a 2015. Ešte raz (čítaj pozorne): podnikatelia tie preddavky už zaplatili a to vo forme celkovej dane po skončení roka. Keďže však ešte v priebehu práve tohto dávno uzatvoreného roka mali na túto budúcu daň platiť preddavky, daniari šikovne vypočítali zákonný úrok z omeškania za dni omeškania a vyrubili ho. Po niekoľkých rokoch: áno, zákon im to umožňuje, no počkať si pár rokov a – aj napriek tomu, že dané peniaze už štát dávno má – z vtedy dlžnej sumy vyrubiť úrok je číre svinstvo.
Aktuálne (od r. 2024) môže štát v takomto prípade vyrubiť úroky maximálne do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daň zaplatená. Aspoň niečo. S preddavkami to však nikdy nebolo jednoduché – najmä s pravidlami pre ich výpočet a sledovanie. Prejdime si ich teda aspoň nahrubo.
Obsah
- SZČO, eseročka atď: z akého čísla vlastne vychádzame?
- Koľko a kedy:
- Ukončenie biznisu, kombinácia so zamestnaním, kryptomeny: výnimky, kedy sa preddavky neplatia
- Ako si preddavky (ne)sledovať a ako sa v nich vyznať
- Preddavok a ukončenie podnikania: radšej si s daňovým úradom vyjasnite, či veciam rozumiete rovnako
Letné čítanie: tvrdá práca na sebe + prekonávanie prekážok = kariérny kapitál + práca snov :)
Mám rád zaujímavé knihy, ktoré skúmajú vzťah medzi prácou/podnikaním na jednej strane a šťastím či slobodou na druhej, knihy o hľadaní tej svojej témy, štýlu či silných stránok. A väčšinou si vyberám tie skutočne skvelé 🙂 Ako si s triezvou hlavou vybudovať kariéru snov a ako sa naučiť vlastne všetko, čo sa naučiť chcete – o tom to bude dnes.
Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť
Stretávam sa s tým pomerne často: Jožko alebo Alenka, fyzické osoby, občas čosi zarábajú. Jožko je muzikant a z času na čas vystupuje v kluboch, Alenka príležitostne pomáha webovým magazínom a blogom s korektúrou textov. Príjmových položiek majú do roka len zopár, obaja preto unisono prehlasujú, že nepotrebujú živnosť – nie sú totiž podnikatelia a ani nimi byť nechcú. Čo síce nie je celkom pravda a rovnako to spôsobuje každoročný chaos pri kompletizovaní ich daňových priznaní, ale ok. Najväčší šok však prichádza pri podávaní daňového priznania. Z ostatných príjmov – jedine tam totiž vieme takéto príjmy zaradiť – zaplatia totiž rovných 34%: 19%-nú daň a 15%-né zdravotné poistenie. “To mám predať obličku?” :)
Obsah
- 1. Paušálne výdavky: 60% z príjmov jednoducho nezdaníte
- 2. Spočiatku platíte len odvody do zdravotnej poisťovne
- 3. Alebo dokonca ani tie (živnostník "popri")
- 4. Odvody do Sociálnej poisťovne: neplatíte ich rok a pol, dva roky a možno aj nikdy
- 5. Okrem "paušálu" nezdaníte ani ďalších 5 600+ EUR
- 6. Daň z príjmov platíte vo výhodnejšej sadzbe
- 7. Nepotrebujete "účtovníctvo"
- Z nepodnikateľa SZČO – príklad
- Živnostník vs "slobodný umelec" vs SZČO
- A neskôr prechod na eseročku…?
Zamestnaj babku aj dedka: nová odvodová úľava pre dôchodcov 2018 (a iné formy zamestnávania)
Štátni úradníci podnikateľov z roka na rok úspešne škrtia, no z času na čas akoby zázrakom prenikne na svetlo božie akási – síce často nesystémová, ale predsa – úľava či výnimka. Po zvýšení paušálnych výdavkov z r. 2017 tu máme novú odvodovú úľavu pre zamestnávanie dôchodcov na príležitostné dohody. Akoby kričala “Zamestnaj babku i dedka a ušetríš na odvodoch, ako aj daňových nákladoch”.
Nebojte sa GDPR: web pripravíme (2 tipy najmä pre webstránky či e-shopárov, no nielen pre nich)
“vo Vašich radách na stránke som nikde nenašla radu ohľadom GDPR” – napísala mi nedávno čitateľka. Rovnako chcel s GDPR pomôcť jeden webdizajnér pre svojich klientov.
Strašiakom menom “GDPR” som sa však odborne nezaoberal, jeho správne spracovanie je skôr doménou právnikov.
A jedného takého vám dnes posielam – rovno s 2+1 tipmi:
AirBnB, Uber, letenky a iné doklady z pracovných ciest: ako na DPH či samozdanenie?
Pracovné cesty do celého sveta sú obľúbeným daňovým nákladom a navyše je dnes cestovanie dostupné na pár klikov. Trochu pokročilejšie rébusy vznikajú pri možnostiach odpočítať si DPH či povinnosti samozdaniť zahraničné služby – už niekoľko rokov tu totiž nemáme len plnohodnotných platiteľov DPH, ale aj firmy registrované podľa § 7a či § 7 či zdaňovanie elektronických služieb. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, na cestovanie používame čím ďalej viac služby zdieľanej ekonomiky – Airbnb, Uber, Bolt a pod., ktoré tak trochu predbiehajú tradície aj zákony. Ja osobne ich milujem. A preto sa to dnes pokúsim rozpliesť.
Obsah
- Pracovná cesta v rámci SR a platiteľ DPH
- Pracovná cesta v zahraničí a platiteľ DPH
- Pracovná cesta v rámci SR a neplatiteľ DPH
- Pracovná cesta v zahraničí a neplatiteľ DPH
- SZČO, tj fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom a pracovnú cestu aj vykonala
- Doklady od zahraničných dodávateľov: je potrebné ich samozdaniť?