Faktúry prijaté od dodávateľov sa v kontrolnom výkaze uvádzajú v 3 častiach, resp. 3 rôznych oddieloch časti B. V každom z nich sa uvádzajú prijaté faktúry rôzneho druhu a s rôznym režimom DPH, resp. rôznym režimom fakturácie. V niektorých prípadoch sa totiž uvádzajú aj faktúry, pri ktorých firma právo na odpočítanie nemá, inokedy sa takéto faktúry bez práva na odpočítanie neuvádzajú vôbec. Ako je to podrobnejšie?
DPH
Právo na odpočítanie DPH pri prijatej službe zo zahraničia – faktúra nie je potrebná
Odpočítanie DPH z nákupených vstupov podmieňuje zákon o DPH existenciou faktúry od dodávateľa – inak povedané: slovenská firma-platiteľ DPH, ktorá si chce uplatniť právo na odpočítanie DPH, musí mať k dispozícii faktúru od dodávateľa daného tovaru či služby. Toto pravidlo sa týka najmä faktúry od slovenského dodávateľa s fakturovanou DPH (najbežnejší obchod), no aj faktúry od zahraničného dodávateľa, ktorý dodáva tovar (podrobne som to rozpísal v samostatnom článku) či dokonca dovozného dokladu z colnice. V jedinom prípade však faktúra potrebná nie je – pri nákupe služby zo zahraničia.
Daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz, súhrnný výkaz – aký je rozdiel?
Plnohodnotný platiteľ DPH môže – resp. viacmenej musí – za väčšinu kalendárnych mesiacov či štvrťrokov poslať daňovému úradu až 3 výkazy. Termíny, do ktorých tak musí urobiť, sú na prvý pohľad rovnaké, no pri podrobnejšom pohľade nájdeme dôležité rozdiely:
Pomerné odpočítanie DPH a koeficient – kedy sa používa a kedy nie
Firma-platiteľ DPH si môže od DPH, ktorú je povinný platiť z vlastných dodávok či samozdanenia, odpočítať DPH z tovarov a služieb, ktoré nakúpil a použil na svoje obchody s uplatnenou DPH. Okrem iného si však nemôže odpočítať DPH z prijatých tovarov a služieb, ktoré použil na dodávky oslobodené od DPH. Pod pojmom “dodávky oslobodené od DPH” myslí konkrétne zákon na § 28 až § 41 – tj napr. prenájom či dodanie stavby oslobodené od DPH alebo sprostredkovanie poistenia. Naopak, možnosť odpočítať DPH ostáva pri dodávkach oslobodených podľa § 43 až § 48 – tj napríklad dodaní tovaru odberateľovi do EÚ, ktorý zdaňuje práve odberateľ.
Predaj aplikácií cez Google Play a DPH: je potrebné sa registrovať?
Vývoj aplikácií pre mobilné telefóny a ich predaj prostredníctvom Google Play či iných on-line marketov je dnes celkom zaujímavou a rastúcou formou podnikania. Kým “on-line” možnosti život aj podnikanie zjednodušujú či urýchľujú, EÚ a jej predpisy ich tak trochu spomaľujú a komplikujú. Slovenský vývojár, ktorý chce predaj aplikácií legálne zarábať, stojí pred otázkami typu “Som povinný sa registrovať pre DPH?” prípadne “Som povinný stať sa plnohodnotným platiteľom DPH?”. Podobnú situáciu som sa nedávno pokúsil “sprejadzniť” či osvetliť, dnes teda prípadová štúdia na túto tému.
Nákup služby z EÚ znamená registráciu, služba z tretích krajín sa samozdaňuje bez registrácie
Keď v praxi poctivo zaplatíte DPH zo služby, ktorú ste kúpili od dodávateľa z krajiny mimo EÚ, môže vám občas daňový úrad zaslať list, v ktorom vás upozorňuje, že ste sa zabudli registrovať. Konkrétne sa čosi podobné stalo jednej mojej čitateľke. Podobný príbeh sa stal pred časom aj mne: volala mi pani z daňového úradu, že prečo sme ako neplatitelia DPH vlastne daňové priznanie podávali. Tak ako je to naozaj?
Oprava základu DPH (dobropis + ťarchopis) – kedy sa vystavuje a kedy nie
Oprava základu DPH – teda vystavenie dobropisu, resp. ťarchopisu a ich uvedenie v daňovom priznaní k DPH – býva jednou zo zložitejších tém pravidiel pre DPH. Základnou otázkou je, kedy vlastne k oprave dochádza – a je teda potrebné vystaviť dobropis/ťarchopis vrátane správneho uvedenia do daňového priznania – a kedy nie a postupujeme iným spôsobom.