Začínajúci podnikatelia poznajú úplne prirodzene najmä otázku “Musím sa stať platiteľom DPH?”, resp. “Oplatí sa mi to?”. Tí pokročilejší – a najmä účtovní/daňoví profíci – už vedia, že typov registrácií pre DPH je viac. Máme tu napr. slovenského platiteľa DPH, firmu registrovanú podľa § 7a, firmu registrovanú podľa § 7, zahraničnú firmu registrovanú podľa § 5 alebo napr. skupinu. Každá má svoje rôzne pravidlá a povinnosti a každá má aj svoje unikátne pravidlá pre registráciu. V praxi sa však – pomerne bežne – stáva, že daňový úrad a jeho zamestnanci typy registrácie a súvisiace povinnosti doslova popletú. Z čoho môžu firme, ktorá si úplne prirodzene chce splniť svoje povinnosti prípadne uplatniť niektoré zákonné možnosti, plynúť zbytočné naťahovačky a hlavne pokuty. V tomto článku si prejdeme niekoľko zaujímavých situácií, ktoré sa naozaj stali a povieme si najmä, čo s tým a ako z takýchto hlúpych situácií von.
Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?
Ktorákoľvek fyzická osoba – teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky – si môže občas čosi privyrobiť. Kamarátovi naprogramovať reklamu na Facebooku, zhotoviť jednoduchý web alebo spracovať daňové priznanie – skrátka niečo, čo nerobí štandardne v priebehu dňa, ale iba tak “popri”. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka – zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. aj doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov – a takým dokladom zmluva je.
Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme. Aspoň doteraz.
Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?
“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Bloček so zahraničnou DPH: čo s ním? (Odpočítanie DPH vs. vrátenie DPH)
Zamestnanec alebo spoločník nakúpil čosi v zahraničí a doniesol účtovníčke bločky. Pohonné hmoty, telefón, počítač či hotelové ubytovanie – na každom z bločkov je však zahraničná DPH, samozrejme v príslušnej zahraničnej sadzbe. Čo s takýmto bločkom – môžeme túto DPH odpočítať alebo čo vlastne?
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Predaj tovaru zahraničnou firmou na území SR v r. 2016 a prenos daňovej povinnosti: DPH platí odberateľ
V prvých mesiacoch roka 2016 nás viacerých tak trochu zaskočili niektoré faktúry za tovar vystavené za cenu bez DPH – okrem iného aj bločky za niektoré nákupy v e-shope Alza. Spúšťačom bola opticky pomerne malá zmena v zákone o DPH, ktorá pri určitých obchodoch jednoducho presúva povinnosť platiť DPH z jednej strany obchodu na tú druhú. Presnejšie: DPH pri predaji tovaru zahraničnou firmou na území, resp. zo skladov na území SR platí po novom namiesto zahraničného dodávateľa slovenský odberateľ. Tak poďme na to: