“Mať eseročku” je dnes jedna zo šikovných možností podnikania s lepšie znejúcim menom, kvalitnou ochranou osobného a rodinného majetku prípadne úsporou odvodov do “socky” či zdravotky, ktoré v nesympatickej výške skutočne platiť nechceme. Potiaľto je to super. Niekedy sa mi však zdá, že sa eseročky zakladajú až s neznesiteľnou ľahkosťou. “Len tak”, bez znalostí slušného množstva slušne rozsiahlych a slušne komplikovaných právnych predpisov, vlastných povinností a zodpovedností, iba preto, že kolega či kamarát “má tiež” resp. “vychádza lepšie”. Dnes jeden stručný úvod, ktorý vás možno presvedčí, že rozhodnutie “prejsť na eseročku” možno stojí za to si naštudovať hlbšie.
Účtovníctvo
Vyžiadaj si späť DPH-čku, ktorú Ti odberateľ nezaplatil: oprava DPH-čky z nevymožiteľnej pohľadávky
Ešte predtým, než nám daniari zavedú online fakturáciu v reálnom čase, nám do daňového práva zaviedli jednu úľavu. Po pomerne mŕtvom režime platenia DPH iba z úhrad prichádza režim opravy základu DPH z nevymožiteľnej pohľadávky: ak vám teda odberateľ nezaplatil a DPH-čku ste odviedli, za určitých okolností si viete DPH-čku pýtať od štátu späť. Ale iba DPH-čku, nič iné. Ale iba za určitých podmienok. A tých je dosť. Až tak, že to za tie babračky znova často nestojí.
Mikrodaňovník a jeho výhody pre daň z príjmov
Mikrodaňovník nie je len „malá firma s 10 % daňou“. Ide o osobitný daňový režim s vlastnými podmienkami a viacerými sympatickými výhodami – výhodnejšie daňové odpisovanie, výhodný odpis pohľadávky, výhodnejšie odpisovanie daňovej straty. Kto sa ním môže stať, čo ho z režimu vyradí a kedy sa jeho výhody naozaj oplatia? Poďme na to.
Vklady, “vklady”, pôžičky a iné: ako vložiť peniaze, auto či dobytok do (vlastnej či cudzej) firmy
“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho 🙂 Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:
Dlžíš vlastnej firme? 10 spôsobov riešenia (a súvislostí) pohľadávok voči spoločníkovi
Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)
Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu”. Či nad 400 EUR?”, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo: 400 EUR, 1 000 EUR, 1600 EUR, 1 700 EUR, 3319,39 EUR, 5 000 EUR, 15 000 EUR. Preto nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
Článok je aktualizovaný pre rok 2025 a neskôr.