V zložitom európskom legislatívnom prostredí často nestačí naťukať odpočítavanú DPH-čku z dokladu do účtovného softvéru ako ťukajúci živý stroj – takého človeka tak či tak čoskoro nahradí stroj resp. algoritmus, presnejšie “machine learning”. Pri každom jednom doklade či položke je skôr namieste pýtať sa: má táto konkrétna firma právo na odpočítanie DPH práve z tohto dokladu? Spĺňa predmetný nákup zákonné limity, obsahuje doklad predo mnou zákonné náležitosti, má súvislosť s výstupmi predmetnej firmy a zároveň to neodporuje vstupom, z ktorých právo na odpočítanie nie je?

Ešte raz na ilustráciu: keď na vás kdesi vyskočí takáto reklama, neberte ju hneď za slovo:

“Možný odpočet” resp. odpočítanie DPH predsa závisí od biznismodelu či rôznych parametrov odberateľa. A hlavne od x pravidiel v zákone o DPH. Situácií, kedy podnikateľ nemá právo na odpočítanie vstupnej DPH-čky v plnej miere či vôbec, je totiž dosť. Poďme na nich:

1 DPH zo vstupov použitých na obchody oslobodené od DPH

A to nie na všetky “oslobodené dodávky”. Poznáme ich totiž dvoje:

• oslobodené od DPH, no predsa len s právom na odpočítanie DPH – takým je napr. intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou či odoslaním odberateľovi do inej krajiny EÚ, a to odberateľovi s prideleným IČ DPH. Slovenský dodávateľ ho síce “oslobodí”, no DPH sa principiálne predsa len platí – na strane odberateľa, ale predsa. A práve preto má slovenský dodávateľ právo na odpočítanie DPH zo súvisiacich vstupov – tj z nákupnej ceny tovaru, prepravy a všetkého súvisiaceho, čo do svojho obchodu preukázateľne vložil. Za rovnakých podmienok si platiteľ DPH môže odpočítať DPH-čku z nákupu tovaru, ktorý následne “mimoeurópsky” dodal odberateľovi so sídlom mimo EÚ resp. na miesto mimo EÚ, čo preukáže potvrdeným colným vyhlásením.
• oslobodené od DPH a jednoznačne bez práva na odpočítanie DPH – takým je v podnikateľskej praxi najmä prenájom bytov, apartmánov a rodinných domov. DPH sa na výstupe neuplatňuje bez ohľadu na postavenie odberateľa a dodávateľ nemá právo voľby, či výstupnú DPH-čku uplatní alebo nie – na rozdiel od prenájmu iných priestorov. Tým pádom nemôže si žiadnym spôsobom ani odpočítať vstupnú DPH. Teda zo vstupov, preukázateľne použitých na prenájom nehnuteľností oslobodený od DPH a iné obchody oslobodené od DPH.

Ak podnikateľ dodáva na výstupe iba plnenia oslobodené od DPH bez práva na odpočítanie DPH, so vstupnou DPH síce nič nenarobí, no aspoň to má relatívne jednoduché. Zložitejšou situáciou je, ak dodáva plnenia oslobodené bez práva na odpočítanie DPH a zároveň plnenia DPH-čke podliehajúce s právom na odpočítanie DPH a navyše k tomu nakupuje na vstupe tovary a služby, ktoré používa na obe obchody. Vtedy vstupuje do hry účtovníkmi “milovaný” koeficient pre pomerné odpočítanie DPH.

Podrobnejšie: Pomerné odpočítanie DPH a koeficient; kedy sa používa a kedy nie

alebo Odpočítanie DPH pri použití vstupov na obchody oslobodené, nepodnikateľské a neskoršia zmena účelu použitia vstupov (Rešerš & praktické tipy)

2 DPH zo vstupov použitých na nepodnikateľské účely

A to:

• súkromné potreby a spotrebu samotného podnikateľa – SZČO ako i spoločníka či konateľa eseročky či inej právnickej osoby
• súkromné potreby a spotrebu zamestnancov firmy-platiteľa DPH
• súkromné potreby a spotrebu príbuzných, priateľov či mileniek podnikateľa.

Presnejšie: uvedené pravidlo sa týka len nákupu služieb či neodpisovaného majetku a nehnuteľností. Pri použití takýchto vstupov na nepodnikateľské účely môže platiteľ DPH odpočítať len tú časť vstupnej DPH, ktorá zodpovedá podnikateľskému využitiu.

Pri ostatnom odpisovanom majetku – autá, stroje, lode atď – sa podnikateľ môže rozhodnúť:

• odpočítať DPH čiastočne v rozsahu použitia na podnikateľské účely – čo je vlastne ideálne, keďže zo súvisiacich služieb a neodpisovaného majetku (napr. umývanie, servis, príslušenstvo auta) si DPH môže odpočítať len v pomere zodpovedajúcom skutočnému podnikateľskému využitiu. A práve ten “pomer” je – paradoxne – akýmsi trestom pre podnikateľa za jeho ukrátenie sa na odpočívanej DPH-čke. Pomer medzi podnikateľským a nepodnikateľským využitím si totiž podnikateľ musí stanoviť/namerať sám. Zákon o DPH dosť nešťastne určuje, že musí ísť o presne stanovený pomer na základe presného merania – urči sa napr. “podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie”. Čo v prípade počítača, telefónu či osobného auta najmä v prípade malých firiem zvyšuje administratívnu záťaž a vlastne nepoznám nikoho, komu sa do toho skutočne chce.
• alebo odpočítať vstupnú DPH úplne a na výstupe zdaniť súkromné použitie DPHčkou na výstupe.

Uvedené pravidlo nemožnosti odpočítať DPH zo vstupov použitých na súkromné účely platí aj pri chytákoch, akým je napr. “nákup bez DPH” z Alzy. Tento model si zaslúži samostatný článok/návod, no v princípe si webdizajnér-platiteľ DPH nemôže kúpiť napr. práčku či kuchynský mixér bez DPH, aj keď to dodávateľ sám o sebe bez vysvetlenie ponúka. DPH-čka štátu v tomto prípade patrí (o nákupoch z Alzy viac Nákupy z Alzy: ako ich uviesť a ako odpočítať DPH).

Viac napr. v odbornom prehľade Ako na firemný majetok pri použití na firemné a súkromné účely zároveň.

3 DPH zo vstupov použitých na výstupy darované či inak bezodplatne dodané

Platí to, čo je uvedené v predchádzajúcom bode. Ak DPH na výstupe je nulová, aj DPH na vstupe je nulová.

Výnimkou – teda s možnosťou odpočítania DPH – sú v prípade tovaru len :

• reklamné predmety a iné podobné bezodplatné dodania na obchodné účely, ak cena je max. 17 EUR za kus bez DPH
• a obchodné vzorky.

A v prípade služieb v zmysle “užívanie hmotného majetku” sa na výstupe DPH-čkou nezdaňuje – platí aj pre súkromnú spotrebu spomenutú v predchádzajúcom bode, ako aj pre akékoľvek iné bezodplatné dodanie:

• použitie neodpisovaného majetku (doba použitia nad 1 rok, suma max. 1 700 EUR), pri ktorom podnikateľ odpočítal vstupnú DPH-čku iba v rozsahu podnikateľského použitia, tj čiastočne. Počítače, lacnejšie automobily, telefón. Neodpočítal si si celú DPH, OK: z časti výstupu, slúžiaceho na súkromnú spotrebu či na bezodplatné dodanie nemusíš vyčísliť a vykázať výstupnú DPH-čku
• spotreba služieb, pri ktorých podnikateľ odpočítal vstupnú DPH-čku iba v rozsahu podnikateľského použitia, tj čiastočne. V praxi okrem iného aj prevádzka, servis či služby súvisiace s počítačmi, automobilmi, telefónmi a pod.
• použitie nehnuteľností, pri ktorých podnikateľ odpočítal vstupnú DPH-čku iba v rozsahu podnikateľského použitia, tj čiastočne.
• použitie nehnuteľností, pri ktorých podnikateľ odpočítal vstupnú DPH-čku v nejakom či úplnom rozsahu, no neskôr zmenil účely jej použitia viac smerom k nepodnikateľskému využitiu a z tohto dôvodu vykonal povinnú úpravu odpočítanej DPH pri zmene účelu použitia majetku
• na výstupe sa nezdaňuje ani služba dodaná dobrovoľníckej organizácii, vysielajúcej dobrovoľníkov či príjemcovi plnení od dobrovoľníckej organizácie.

Bacha na rozdiel medzi tovarom a službou: ide totiž o jeden zo základných “rozcestníkov” pre správne určenie pravidiel či režimu DPH.

4 DPH zo vstupov použitých na oslobodené i neoslobodené + podnikateľské a nepodnikateľské plnenia zároveň

Teda pestro kombinované. A nejde o nič zriedkavé. Napr. eseročka poskytujúca IT služby (neoslobodené) a služby prenájmu bytov (oslobodené) zároveň, ktorá na vstupe obstarala osobný automobil (podnikateľské využitie), na ktorom bude jazdiť spoločník aj po manželku (nepodnikateľské využitie). Teda DPH-čku z automobilu či počítača do kancelárie upravuje:

• aj koeficientom vyjadrujúcim pomer medzi oslobodenými a neoslobodenými dodávkami
• ako aj pomerom medzi podnikateľským a nepodnikateľským používaním auta.

Podrobnejšie: Pomerné odpočítanie DPH a koeficient; kedy sa používa a kedy nie

5 DPH z pohostenia a zábavy

Áno, fľašky, káva, bonbóny či napr. večierky … pre zamestnancov, súčasných či potenciálnych klientov. Neodpočítateľné definitívne.

Výnimkou môžu byť už spomenuté reklamné predmety či obchodné vzorky. Reklamné predmety nemusia mať byť podľa zákona o DPH – a dokonca ani podľa zákona o dani z príjmov na účely daňového výdavku – označené firemným logom ani ničím podobným, ale… ošetriť ich niečím, čo súvisí s firmou, je vlastne ideálne. Nákup a hlavne rozdanie na obchodné účely si totiž musí podnikateľ obhájiť sám.

6 DPH z tzv. prechodných položiek

Teda zaplatených nie vo vlastnom mene a na cudzí účet – aj keď boli neskôr refakturované – ale v cudzom mene na cudzí účet, tj na účet zákazníka. Napríklad vstupy zaplatené advokátom zastupujúceho klienta na základe mandátnej zmluvy či “iba” objednávky.

Tieto sa refakturujú na výstupe bez DPH a teda rovnako neexistuje právo na odpočítanie DPH na vstupe.

7 DPH nespotrebovanú pri zrušení “platiteľstva DPH”

Platiteľ DPH je po zrušení registrácie za platiteľa DPH v poslednom zdaňovacom období povinný vypočítať a vykázať (prípadne odviesť) DPH-čku z niektorých nespotrebovaných vstupov. A to zo:

• zásob materiálu a tovaru – a to zo stavu, ktorý má ku dňu ukončenia registrácie na sklade
• odpisovaného majetku – a to z daňovej zostatkovej ceny k 31.12 predchádzajúceho kalendárneho roka. Pozor: na účely tohto výpočtu je podstatná daňová zostatková cena podľa zákona o dani z príjmov a to ku koncu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na účely dane z príjmov (kalendárneho alebo prípadne hospodárskeho roka). Nie daňová zostatková cena k niektorému z mesiacov roka ukončenia registrácie ani akákoľvek účtovná zostatková cena
• a pozor, aj z neodpisovaného majetku – čisto na účely výpočtu tejto výstupnej DPH-čky sa od r. 2020 fiktívne odpisuje aj daňovo neodpisovaný majetok (doba použitia nad 1 rok, suma max. 1 700 EUR). Čiže na účely dane z príjmov vopcháte predmetný majetok priamo do spotreby v roku nákupu, na účely DPH-čky však 4+ rokov fiktívne vypočítavate daňové odpisy, akoby ten počítač, telefón, tablet či stôl v rokovačke odpisovaným bol. V mnohých prípadoch štátu predsa nejaká tá DPH-čka pripadne.

Neodvádza ju však vždy celú: ak sa totiž DPH-čka na vstupe upravovala koeficientom alebo pomerovo, táto úprava sa vzťahuje aj na vrátenú DPH pri zrušení registrácie.

8 DPH z poskytnutej zálohy pri zrušení “platiteľstva DPH”

Pri zaplatení preddavku ešte pred samotným dodaním tovaru či služby je totiž dodávateľ povinný odviesť zo zinkasovanej sumy DPH-čku. A odberateľ si ju zas vie odpočítať. Podrobnejšie: Platiteľ DPH je povinný platiť DPH aj z prijatej zálohy – ako na to?

Ak však k dodávke nedôjde – a hlavne k DPH-čkovej dodávke s právom na odpočítanie DPH, keďže odberateľ prestáva byť platiteľom DPH – je povinný vo výkazoch za posledné zdaňovacie obdobie vykázať DPH-čku zo zaplatenej zálohy, prípadne ju aj odviesť.

9 DPH zo vstupov použitých na nepodnikateľské a oslobodené obchody, ktorú odpočítavame pri samozdanení

Slovenský platiteľ neodpočítava DPH-čku len z – pomerne jednoduchého – nákupu za cenu vrátane DPH od iného slovenského platiteľa DPH. Tj kupujem ceruzku, počítač či automobil a na faktúre je napr. 10 000 EUR + DPH-čka v sume 2 000 EUR.

Právo na odpočítanie vstupnej DPH má aj v prípade vstupov, ktoré nakúpil bez DPH a výstupnú DPH-čku uplatnil namiesto dodávateľa formou samozdanenia on, odberateľ. Ide najmä o:

• nadobudnutie tovaru z inej krajiny EÚ – ktoré teda dodávateľ z inej krajiny na základe oznámenia slovenského IČ DPH zo strany slovenského odberateľa a (ideálne) po potvrdení prepravy na Slovensko oslobodil. Viac: Nadobudnutie tovaru z EÚ; uvádzanie v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze
• nákup služby od dodávateľa z inej európskej či mimoeurópskej krajiny, ktorej miesto dodania sa podľa základného i niektorého z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služby nachádza v SR. Za službu sa okrem iného na účely DPH považujú aj digitálne produkty, tj online kurzy, predplatné online softvéru či akýkoľvek iný nehmotný obsah. Viac: Samozdanenie prijatej služby; postup
• nákup tovaru od zahraničnej firmy z predajne/skladu v SR. Viac: Predaj tovaru zahraničnou firmou na území SR v r. 2016 a prenos daňovej povinnosti: DPH platí odberateľ
• nákup vybraných tovarov a služieb od slovenského dodávateľa-platiteľa DPH, pri ktorom sa povinne uplatňuje princíp tuzemského samozdanenia. Napr. vybrané stavebné práce.

Výstupnú DPH platiteľ DPH vyčísliť, vykázať a väčšinou aj odviesť musí. Na odpočítanie vstupnej DPH má právo iba v prípade, ak daný vstup použije na podnikateľské a neoslobodené dodávky.

Inak povedané: v ideálnom prípade sa DPH na výstupe formou samozdanenia rovná DPHčke odpočítanej. V neideálnom prípade však nie: ak je daný vstup použitý úplne alebo čiastočne na vyššie spomenuté obchody oslobodené od DPH bez práva na odpočítanie DPH či na nepodnikateľské použitie, príslušnú DPH na výstupe formou samozdanenia vypočíta a odvedie v plnej miere, DPHčku na vstupe však odpočíta len v čiastočnej alebo žiadnej miere. DPHčka na výstupe formou samozdanenia sa teda nerovná DPH-čke odpočítavanej.

10 DPH nesprávne uplatnenú

V praxi najčastejšie pri nákupoch tovaru či služieb zo zahraničia. Ešte raz:

• na väčšinu obchodov medzi zahraničným a slovenským platiteľom DPH sa uplatňuje mechanizmus prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Tj faktúra bez DPH a DPH-čka formou samozdanenia až v SR. Ak však dodávateľ omylom či z neznalosti fakturuje plnenie za cenu vrátane DPH, túto DPH-čku si slovenský odberateľ nemôže ani odpočítať v slovenskom daňovom priznaní k DPH ani žiadať o jej vrátenie daniarov predmetnej krajiny. Môže len bojovať za opravu faktúry, prípadne si už zaplatenú DPHčku žiadať späť len a len od daného dodávateľa.
• vybrané plnenia však majú miesto dodania v krajine dodávateľa, tj v zahraničí. Napr. pohonné hmoty v zahraničí nielen nakúpené, ale aj spotrebované. A niektoré vybrané služby s miestom dodania určeným podľa niektorého z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služby: napr. služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť umiestnenú v zahraničí či napr. verejné konferencie a školenia. Tieto plnenia predáva zahraničný dodávateľ za cenu vrátane miestnej DPH. Túto DPH-čku si slovenský platiteľ – za splnenia podmienok pre odpočítanie DPH ako aj podmienok zahraničnej krajiny – môže žiadať skrze mechanizmus vrátenia DPH. Viac: Vrátenie DPH z Českej republiky (či z inej krajiny EÚ): postup.

Podrobnejšie:
Faktúra z Českej republiky za cenu vrátane DPH: čo s ňou?
Bloček so zahraničnou DPH: čo s ním? (Odpočítanie DPH vs. vrátenie DPH)

11 DPH zo vstupu, ktorý nie je podložený faktúrou

Európska byrokracia. Na účely odpočítania vstupnej DPH-čky nemusia byť splnené len vecné kritériá, spomenuté doteraz, ale aj formálne náležitosti. Platiteľ DPH má právo na odpočítanie, iba ak disponuje faktúrou od odberateľa. A to vo väčšine prípadov, tj:

• ak nakúpil vstup od slovenského dodávateľa a to za cenu vrátane DPH
• ak nakúpil vstup od slovenského či zahraničného dodávateľa za cenu bez DPH, ktorý bol povinný zdaniť DPH-čkou na výstupe. Napr. samozdanenie nákupu tovaru z inej krajiny EÚ  či tovaru dodaného zahraničnou osobou z miesta v SR.

Jedinou situáciou, kedy na uplatnenie práva na odpočítanie DPH nie je potrebná faktúra, je nákup služby od dodávateľa z akejkoľvek zahraničnej krajiny s miestom dodania v SR určeným podľa základného pravidla v SR a teda povinnosťou samozdanenia výstupnou DPH-čkou. Stačí, ak je služba uvedená v záznamoch platiteľa DPH, tj v podstate na základe skutočnosti a predsa len nejakého účtovného dokladu zaúčtovaná/zaevidovaná. Viac: Právo na odpočítanie DPH pri prijatej službe zo zahraničia; faktúra nie je potrebná či Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 2: DPH, samozdanenie a odpočítanie.

Pod pojmom “faktúra” sa rozumie faktúra definovaná v zákone o DPH a s príslušnými náležitosťami. Teda aj tá “plnohodnotná” so všetkými vymenovanými náležitosťami a v niektorých presne definovaných prípadoch aj zjednodušená faktúra bez uvedenia údajov odberateľa a jednotkovej ceny bez DPH – v praxi najčastejšie bloček, ktorý môže dodávateľ vydať pri predaji do sumy 1 000 EUR vrátane DPH a platbe “cash” či do sumy 1 600 EUR vrátane DPH a platbe kartou či inými prostriedkami. A i keď to zákon takto priamo nehovorí/neprepája, je pravdepodobné, že:

• ak má platiteľ DPH k dispozícii faktúru obsahujúcu všetky náležitosti a spĺňajúcu podmienky zákona o DPH, tak právo na odpočítanie DPH má. Resp. inak: ak má k dispozícii faktúru, ktorú mal dodávateľ vystaviť práve v takej situácii tak a tak a teda vystavil ju správne, právo na odpočítanie existuje
• no ak faktúra čosi z náležitostí neobsahuje prípadne ju dodávateľ nevystavil napr. v plnohodnotnom formáte namiesto zjednodušeného dokladu, právo na odpočítanie DPH je … otázne. V praxi môže ísť napr. o častú situáciu, kedy podnikateľ kúpi v inej krajine EÚ nejaký tovar. No nie v štandardnom DPH-čkovom režime medzi 2 platiteľmi DPH – tj intrakomunitárne dodanie bez DPH. Ale na predajni – napr. počítač, telefón či hodinky – a teda za cenu vrátane miestnej zahraničnej DPH, ako pri predaji akejkoľvek inej osobe, najmä nepodnikateľom. Ak tovar prepravil na územie SR, je povinný nákup samozdaniť výstupnou slovenskou DPH a to zo základu DPH (sumy bez DPH) na bločku, aj keď ju už raz v zahraničí zaplatil. Právo na odpočítanie na základe takéhoto zjednodušeného dokladu resp. bez dokladu vystaveného v štandardnom režime intrakomunitárneho dodania? Pre odpočítanie DPH-čky pri nadobudnutí tovaru z EÚ zákon neobsahuje odkaz na faktúru podľa práve slovenského zákona, stačí “mať k dispozícii faktúru”.

Možnú odpoveď pre situácie, kedy podnikateľ predmetné vstupy skutočne prijal a využil na podnikanie, no faktúra neobsahuje správne všetky náležitosti, poskytuje niekoľko rozsudkov Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa nedávno v odpovedi na otázku z praxe odvolali metodici z Finančnej správy: “….odpočítanie dane zaplatenej na vstupe musí byť priznané aj keď boli opomenuté určité formálne požiadavky, pričom však musia byť splnené hmotnoprávne požiadavky.” Ide o rozsudky ESD C-18/13 MaksPen a C-277/14 PPUH Stehcemp, hovoriace o nemožnosti spochybniť právo na odpočítanie DPH, ak odberateľ nevedel, že na strane dodávateľa bola dodávka súčasťou daňového úniku či podvodu – z čoho nepriamo vyplýva, že nezrovnalosti na faktúre neovplyvňujú právo na odpočítanie DPH z predmetných vstupov. Pekný prostriedok k obhajobe.

12 DPH z vstupov, ak ste neplatiteľom DPH

To samozrejme pre istotu. Právo na odpočítanie DPH zo vstupov použitých na DPH-čkou zdaňované výstupy má iba registrovaný a plnohodnotný platiteľ DPH. Teda firma registrovaná buď podľa § 4 (tj plnohodnotný slovenský platiteľ DPH) alebo zahraničná firma registrovaná buď podľa § 5 alebo podľa § 6 (tu je to však už predsa len trochu zložitejšie).

Teda nie:

• podnikateľ registrovaný podľa § 7 či § 7a
• podnikateľ neregistrovaný pre DPH vôbec zo žiadneho titulu
• súkromná osoba – nepodnikateľ

Sú tu však 2 výnimky:

• príležitostné dodanie nového auta či presnejšie “nového dopravného prostriedku” (teda aj presne definovaného lietadla či lode) odberateľovi do inej krajiny EÚ akoukoľvek osobou-subjektom. V tomto režime slovenský dodávateľ – btw, neplatiteľ ako i platiteľ DPH – dodáva nový dopravný prostriedok za cenu bez DPH. Zároveň si môže v daňovom priznaní k DPH za príslušný mesiac dodania auta odpočítať DPH-čku, ktorú zaplatil pri kúpe slovenskému dodávateľovi (resp. formou samozdanenia pri nadobudnutí auta z inej krajiny EÚ či pri dovoze na colnici) a to max. do výšky 20% z predajnej ceny.
• neplatiteľ sa v dohľadnej dobe stane platiteľom DPH – tj možné budúce “platiteľstvo DPH”. Ak podnikateľ nakúpi vstupy ešte pred samotnou registráciou za platiteľa DPH, vie si za určitých okolností/podmienok a z časti z nich odpočítať vstupnú DPH v okamihu registrácie za platiteľa DPH. Podrobnejšie napríklad: Lízing, kúpa, úver: ako odpočítať DPH z áut kúpených ešte pred registráciou za platiteľa DPH? či Dá sa odpočítať DPH z nákupov pred začatím podnikania? A čo daňové výdavky? Väčšinou áno. 

Všetky pravidlá uvedené v článku sa týkajú výlučne dane z pridanej hodnoty a možností/nemožností pri odpočítavaní tejto dane od výstupnej DPH-čky platiteľa DPH. Nehovoria a netýkajú sa dane z príjmov a možností/nemožností uplatniť si pri znížení dane z príjmov legálne daňové výdavky. Zákon o DPH vs zákon o dani z príjmov sú 2 samostatné a rozdielne vesmíry so samostatnými a rozdielnymi pravidlami, ktoré sa bohužiaľ takmer vôbec nezhodujú.

Kam ďalej?

pozitívnejšie: 10 situácií, kedy si NAISTO; môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
Faktúra prišla klientovi neskôr – kedy má právo na odpočítanie DPH?
eBook “Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou” 

Automobil v podnikaní: možné režimy a tipy z praxe (PDF)
Odpočítanie DPH pri použití vstupov na obchody oslobodené, nepodnikateľské a neskoršia zmena účelu použitia vstupov PDF (Rešerš & praktické tipy)

Napadajú vás ešte nejaké situácie? Aké sú vaše skúsenosti? 
Podeľte sa v diskusii, pomôžete tak aj ostatným

Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík

Áno, chcem minikurz ZDARMA!

alebo preskoč rovno na profi návody:

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

• Mail
|
• Web
|
• Twitter
|
• LinkedIn