Stravné pre pracovné cesty (i pracovné dni): čísla pre rok 2023 a 2024

Je jednou z mála položiek, ktorá sa v slovenskej účtovno-daňovej legislatíve nedokladuje bločkom. Jednoducho zamestnancovi/konateľovi/spoločníkovi patrí a to v zákonnej sume – vždy podľa aktuálneho Opatrenia MPSVAR. Čo na jednej strane poskytuje slušne široké možnosti na “nazbieranie” daňových výdavkov, no zároveň sledovanie týchto častých zmien oberá o focus každého podnikateľa či účtovného-daňového profíka.

A keďže v nedávnych turbulentných rokoch sa tieto sumy menia fakt často – každých pár mesiacov – nech sa páči, prehľad. Aj pre už skončený rok 2023 (ak by ešte niekto dorábal pracovné cesty 😁), aj pre ten prebiehajúci 2024.

ČÍTAJ VIAC

Firemné auto na dovolenke: ako ošetriť súkromné použitie (seriál)

Mať firemné auto na ktorom deklarujete iba firemné jazdy (klienti, účtovník, právnik, nákup tovaru či materiálu) a potom mať v júli či auguste kopu bločkov z maďarských, slovinských a chorvátskych diaľnic je celezle. DPHčku z týchto bločkov si v slovenskom daňovom priznaní k DPH neodpočítate, ani si ju od predmetnej krajiny nemôžete žiadať (keďže jej pravdepodobne nevydeklarujete pracovnú cestu), dokonca nie je ani daňovým výdavkom. Samotné sumy bez DPH tiež nie sú daňovým výdavkom firmy. Po správnosti by bolo dobré a) nielenže si zodpovedajúce sumy neuznať ako daňový výdavok firmy, ale aj b) dané sumy dodaniť ako nepeňažný príjem spoločníka. Nesympatickým spôsobom (položka vo výplatnej páske, odvody do SP + ZP za firmu i spoločníka ako aj preddavok na daň z príjmov).

Poďme na možné spôsoby, ako súkromné použitie firemného auta ošetriť korektne. No je toho celkom dosť. Taký ja už som. Alebo: také košaté, pestré a rozsiahle sú slovenské podnikateľské a daňové predpisy🙂 Začnem písať stručný prehľad a je z toho román 🙂

ČÍTAJ VIAC

Oslobodenie pri príjmoch z predaja domu: od kedy sa počíta 5 rokov? Ako postupovať, keď v zákone niečo chýba

V praxi sa často subjekt práva dostáva do situácie, kedy si samostatne nevie z právnej normy vyložiť presné pravidlo správania. Zložitejšia môže byť situácia, ak je problematické vyložiť pravidlo správania z právnej normy aj s pomocou advokáta alebo daňového poradcu. Ak sa takéto pochybnosti vyskytnú pri aplikácii normy daňového práva, môže to znamenať pre adresáta nepríjemnú situáciu, v ktorej môže byť na pochybnostiach, či a v akom rozsahu je povinný uplatniť na svoj majetok alebo príjem daň a či jeho rozhodnutie môže mať voči nemu následok v podobe sankcie zo strany správcu dane. To môže byť umocnené aj skutočnosťou, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno sporu pred správcom dane na daňovom subjekte, ktorý nesie aj riziko dôkaznej núdze v zmysle § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1

ČÍTAJ VIAC

Eseročka v zahraničí: 12 dôvodov, prečo sa vám skôr neoplatí presúvať firmu do zahraničia

Tak ja si tú firmu presuniem do ČR. Prípadne do Estónska, tam sa platí estónska daň (iba na úrovni spotreby fyzickou osobou). Zvažujem aj UK či Belize, v Dubaji je teplo, prípadne iné daňové raje.

Vtip je v tom, že takéto vety dnes už často počuť aj od majiteľov malých či pidi eseročiek, ktoré nemajú zamestnancov, vlastné priestory ani majetok, iba poskytujú služby, dokonca často len jednu službu 1-2 odberateľom (napr. IT či konzultanské jednoosobovky). Pred pár rokmi sme malým podnikateľom vysvetľovali, že pre malé sumy príjmu či rovnorodú službu poskytovanú pre jedného odberateľa eseročka jednoducho nie je stavaná a adekvátne im skomplikuje život (väčšinou márne 🙂). Teraz bude na rade priniesť triezvosť do podobne impulzívnych túžob a želaní založiť si firmu v zahraničí kvôli pártisícovej úspore.

Dnes teda prehľad pravidiel, súvislostí a rizík, ktoré sa slovenských podnikateľov dotknú či dotknúť môžu, ak chcú podnikať cez zahraničné firmy. Aj keď sa vás možno týkať nikdy nebudú, nezaškodí ich poznať.

ČÍTAJ VIAC