V praxi sa často subjekt práva dostáva do situácie, kedy si samostatne nevie z právnej normy vyložiť presné pravidlo správania. Zložitejšia môže byť situácia, ak je problematické vyložiť pravidlo správania z právnej normy aj s pomocou advokáta alebo daňového poradcu. Ak sa takéto pochybnosti vyskytnú pri aplikácii normy daňového práva, môže to znamenať pre adresáta nepríjemnú situáciu, v ktorej môže byť na pochybnostiach, či a v akom rozsahu je povinný uplatniť na svoj majetok alebo príjem daň a či jeho rozhodnutie môže mať voči nemu následok v podobe sankcie zo strany správcu dane. To môže byť umocnené aj skutočnosťou, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno sporu pred správcom dane na daňovom subjekte, ktorý nesie aj riziko dôkaznej núdze v zmysle § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1
Eseročka v zahraničí: 12 dôvodov, prečo sa vám skôr neoplatí presúvať firmu do zahraničia
“Tak ja si tú firmu presuniem do ČR. Prípadne do Estónska, tam sa platí estónska daň (iba na úrovni spotreby fyzickou osobou). Zvažujem aj UK či Belize, v Dubaji je teplo, prípadne iné daňové raje.“
Vtip je v tom, že takéto vety dnes už často počuť aj od majiteľov malých či pidi eseročiek, ktoré nemajú zamestnancov, vlastné priestory ani majetok, iba poskytujú služby, dokonca často len jednu službu 1-2 odberateľom (napr. IT či konzultanské jednoosobovky). Pred pár rokmi sme malým podnikateľom vysvetľovali, že pre malé sumy príjmu či rovnorodú službu poskytovanú pre jedného odberateľa eseročka jednoducho nie je stavaná a adekvátne im skomplikuje život (väčšinou márne 🙂). Teraz bude na rade priniesť triezvosť do podobne impulzívnych túžob a želaní založiť si firmu v zahraničí kvôli pártisícovej úspore.
Dnes teda prehľad pravidiel, súvislostí a rizík, ktoré sa slovenských podnikateľov dotknú či dotknúť môžu, ak chcú podnikať cez zahraničné firmy. Aj keď sa vás možno týkať nikdy nebudú, nezaškodí ich poznať.
Ako z autorskej odmeny zaplatiť 19%, 10% či 0% na daniach a odvodoch? Príklad a návod
Autori prípadne aj výkonní umelci mávajú v praxi často jedinečný príbeh: raz niečo vytvoria, pričom zo svojho diela či výkonu môžu poberať benefity aj desaťročia. A jedinečné sú aj spôsoby možného zdanenia autorského príjmu: niekedy totiž autor zaplatí menej, niekedy viac a niekedy dokonca aj nič. Moju dlhodobo obľúbenú tému som konečne zhrnul do uceleného eBooku. Dnes rovno príklad, ukážka a teaser do tejto celkom pestrej témy:
Faktúra za ChatGPT: daňový výdavok, účtovný náklad + účtovanie a odpočítanie DPHčky
“Ty nemáš predplatné ChatGPT?” je jedna z najhlúpejších otázok dneška. A “môžem si predplatné ChatGPT uplatniť v daňových výdavkoch eseročky?” je zas otázka častá. A celkom k veci. Poďme na to.
Pracovné cesty a cestovné náhrady: pokročilé a pikantné otázky z praxe
“Firma eviduje služební cesty. Musí existovat jízdenky, stvrzenky a hotelové účty.
Podle Tebe ty vraždy odepisoval z daní?
“Jo, já Ty podnikatelé znám. Vyúčtují všechno.” (z filmu “Muži, ktorí nenávidia ženy”)
Dnes zaujímavé otázky a možné odpovede. A skôr pozitívne :)
Výpočet odpisov: účtovné vs daňové. Príklad (elektromobil)
Na blogu SuperFaktúry sme publikovali základný prehľad o elektromobiloch v daňových výdavkoch podnikateľa a častých skôr otázkach, ako odpovediach. Daňovo výhodný elektromobil (daňovo sa odpisuje 2 roky!) je veľmi pekným príkladom na vysvetlenie rozdielu medzi daňovými a účtovnými odpismi. Ktoré by v prípade eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom mali byť po správnosti stanovené rozdielne, no v praxi často nie sú – okrem toho preto, že je to napr. pre také jednoosobovky často zbytočná babračka bez skutočnej výpovednej hodnoty o firme či znamená to viaceré daňové súvislosti, pričom už aj bez nich to je v prípade auta slušne zložité. K praktickému eBooku “Automobil v podnikaní – možné režimy a tipy z praxe” som navyše dostal otázky “Čo je to vlastne vstupná cena? Ako sa to celé vlastne počíta?” Nech sa páči, príklad.
Jedlo, výlety, oblečenie či erotické hračky ako kreatívne (a snáď legálne) daňové výdavky pre kreatívne profesie & tvorcov obsahu
Pri troche kreativity a zdravého rozumu dokážu vybrané profesie či vybraní podnikatelia uplatniť výlety, jedlo, oblečenie či napríklad také vybavenie kuchyne alebo kúpeľne do daňových výdavkov, prípadne odpočítania vstupnej DPHčky. Legálne. Nevymyslel som koleso, len – verím – že zdravo uvažujem ohľadne kreatívnych profesií tvorcov obsahu z rôznych oblastí – ktorí môžu byť prekvapivo i neprekvapivo kreatívni aj v daňových výdavkoch. Je pravda, že práve také vybavenie kúpeľne či kuchyne na faktúrach podnikateľov neustále pripomienkujem / kritizujem v zmysle “tudy cesta nevede”. To však platí len pre časť podnikateľov – tých neobsahových: programátorov, právnikov, stavebníkov či vlastníkov e-shopov s tovarom. V prípade iných podnikateľov práve toto vybavenie kúpeľne, kuchyne či jedlo môže byť “čistým” daňovým výdavkom. Poďme teda na to: