Síce na inom mieste píšem, že daňové zákony v SR zvýhodňujú skôr investovanie či držanie kapitálu pred aktívnymi príjmami zo zamestnania, niektoré vyjadrenie zo strany zástupcov štátu však vyznievajú skôr v zmysle “prečo by ste vy investori mali byť uprednostňovaní”. Párkrát som bol svedkom vášnivých vyjadrení i polemík v rámci odborných školení zástupcov MF SR, kde odzneli podobné tvrdenia a často aj kontroverzné názory na oslobodenie od dane z príjmov napr. pri predaji ETF-iek. Poďme na niektoré polemické oblasti, na ktoré majú metodici štátu občas iný názor, a vlastne nie sú na stopro jasné a tiež vzbudzujú vášne. A na záver niekoľko praktických a pozitívnych tipov a odporúčaní, ako svoju situáciu ošéfovať.
ETF-ká a oslobodenie s časovým testom
ETF – exchange trande fund sú – áno – “fund”, no iný než podielový fond. V podstate ide o obchodovateľný cenný papier, ktorým si kupuješ balík akcií, no s ktorým zároveň obchoduješ na burze. Tj kedykoľvek ho vieš predať vlastne komukoľvek.
No a populárne oslobodenie. Oslobodený v zmysle § 9 ods. 1 písm k) zákona o dani z príjmov je príjem:
z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok okrem cenných papierov nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
V slovenských zákonoch je potrebné pojmy často maximálne presne definovať, inak vlastne nevieš o čom hovoríš. Čo na účely dane z príjmov znamená “cenné papiere”, zákon o dani z príjmov nedefinuje – ani v ustanovení o oslobodení ako v citovanom § 8 ods. 1 písm. e). Vieme len že niektoré podmnožiny cenných papierov sú vyčlenené samostatne:
- príjmy z prevodu opcií – § 8 písm. 1 ods. d). Na tieto sa nevzťahuje oslobodenie s časovým testom 1 rok spomenuté vyššie. Je možné využiť iné oslobodenie (§ 9 ods. 1 písm i)): pri predaji cenných papierov, opcií a podielov na eseročkách je oslobodený rozdiel medzi príjmom z predaja a vstupnou cenou do sumy 500 EUR vrátane (za kalendárny rok)
- príjmy z derivátových operácií – § 8 písm. 1 ods. k), bez oslobodenia.
Definíciu “cenný papier” môžeme vyskúmať prioritne v zákone o cenných papieroch. Ten ich vymenuváva taxatívne a v zozname vieme nájsť samostatne napr. akcie či podielové listy. Pokiaľ viem, vyslovene ETF-ká nie sú extra spomenuté nikde. No investorská a nedborná obec ich často zaraďuje medzi cenné papiere a jednoducho je tam oslobodenie a basta.
Okolo r. 2021 vyšlo usmernenie Finančnej správy, ktoré – hrubo povedané – hovorilo, že spomenuté oslobodenie s časovým testom sa vzťahuje max. na single akcie, nie na ETF-ká. Síce potom zmizlo, no v r. 2024 na verejnom odbornom školení pre SKDP metodici z MF SR presadzovali tento názor znova.
Daňovník/investor musí skúmať (!) či daný fond zisk zdaňuje na svojej úrovni resp dokonca či tento fond má právnu subjektivitu. V princípe nesmie dôjsť k dvojitému nezdaneniu – tj k situácii, že zisk sa nezdaní ani na úrovní fondu, ani na úrovni investora FO. Informáciu o fonde by mala poskytnúť burza resp. OCP daňovníkovi resp. daňovník sám, aktívne by mal túto informáciu niekde vyskúmať. A podľa nej postupovať pri zdanení vs oslobodení.
Nič takéto však vyššieuvedený text zo zákona o dani z príjmov neobsahuje. Teda aktuálne, v r. 2025.
Bitcoinové ETF
Bitcoin samotný – ak ho FO kupuje a najmä predáva ako nepodnikateľ – je v inej škatuľke. Ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov) s tvrdým a bezkonkurenčným zdanením: daň z príjmov 19+25% plus zdravotný odvod 15%. Môžeme sa síce hrať s použitím dodatočné zaplateného 15%-ného zdravotného odvodu ako daňového výdavku v dodatočnom daňovom priznaní za rok, v ktorom daňovník predal BTC a celkové zdanenie trochu znížiť, ale to je asi tak všetko.
Bitcoinové ETF je niečo ako “papierové zlato”. Skrátka kúpou ETF-ka získavam podiel na vlastnení nejakého bitcoinu.
No a vlastne pre bitcoinové ETF platí to isté čo pre “ostatné” ETF-ká. Môžeme polemizovať, či spadajú pod definíciu “cenného papiera” a teda ich predaj je oslobodený za splnenia podmienok:
- medzi nákupom a predajom uplynul viac ako 1 rok
- a medzi prijatím na regulovanú burzu a predajom uplynul tiež 1 rok.
Frakčné/zlomkové akcie resp. vlastníctvo akcie
Tiež sa vyjadrenie MF SR niekde stratilo, tak som si názor štátu pre istotu vyžiadal – síce od Fin. správy, ale predsa (nižšie). Výklad štátu hovorí cca toto:
- ak je vlastníkom akcie jednoznačne samotný daňovník-investor Jožko FO, tak ide o príjmy z predaja cenných papierov definované v § 8 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov a za splnenia podmienok pre časový test je príjem z predaja oslobodený. Uvedené je možné aplikovať aj na frakčné/zlomkové akcie
- ak je však vlastníkom akcie stále broker resp. nejaká tá platforma/appka, cez ktorú akcie Jožko kupuje, ide o nedefinovaný ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Tj bez oslobodenia.
No a e-mailová odpoveď od metodikov z Finančnej správy:
Na základe stanoviska MF SR , obchodovanie s tzv. zlomkovými (frakčnými) akciami môže prebiehať dvomi spôsobmi a to:
- vlastníkom akcie je broker, ktorému, môžu ako vlastníkovi akcie plynúť príjmy formou dividendy, kapitálového výnosu z akcie alebo príjmu z predaja akcie,
- vlastníkom akcie sú klienti/investori v podiele v akom im prináleží podľa skutočnosti, koľko prostriedkov do nákupu “časti” akcie investovali, resp. v akom podiele ju nadobudli bezodplatným spôsobom, to znamená, že klienti(investor je spoluvlastníkom akcie.
Z uvedenej podstaty obchodovania s predmetnými “zlomkovými” akciami je teda možné zaujať nasledovný názor
- k prvému spôsobu
Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade je vlastníkom akcie broker, klientom (investorom) z ich finančných prostriedkov, ktoré investovali, nemôže plynúť príjem z dividend, ani príjem z investovaného kapitálového majetku (výnos na akcii), ani príjem z predaja akcie, nakoľko všetky takéto príjmy plynú na základe vlastníctva k akcii. V uvedenom prípade teda zastávame názor, že klientovi (investorovi) plynie príjem z investovaných finančných prostriedkov, ktoré mu prinášajú ekonomické úžitky, ale takto dosiahnuté príjmy je možné zaradiť výlučne medzi ostatné príjmy – iné v rámci určenia základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
Do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 zákona o dani z príjmov sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Do daňového priznania k dani z príjmov sa teda uvádza suma príjmu, ako aj suma výdavkov vynaložených na dosiahnutie príjmu.- k druhému spôsobu
Pokiaľ ide o predaj zlomkov akcií (frakcií , podielov), ktoré vlastní akcionár, ktorý je fyzickou osobu vlastniacou podiel na akcii, t.j. je podielovým spoluvlastníkom akcie, pre posúdenie zdaniteľnosti príjmu súvisiaceho s touto časťou akcie je potrebné upozorniť, že ustanovenia zákona o dani z príjmov pojem časť akcie neupravujú a cenný papier nie je možné považovať za hnuteľný majetok, čo znamená, že nie je možné ani automatické využite ustanovia § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje delenie príjmov súvisiacich so spoluvlastníctvom k veci. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že napr. Občiansky zákonník považuje cenný papier za hnuteľnú vec a a j iné osobitné predpisy podielové spoluvlastníctvo pri cennom papieri nevylučujú a fyzická osoba napríklad predá zlomok (podiel) akcie, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve, potom kvôli zabezpečeniu zásady spravodlivosti zastávame názor, že by bolo vhodné uplatniť obdobný postu ako pri predaji celej akcie, a to aj vrátane príslušných ustanovení, ktoré upravujú podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov od dane fyzickej osoby a ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V tejto súvislosti však pripomíname, že pri počítaní ustanoveného časového testu pre posúdenie oslobodenia od dane z príjmov by sa mal časový text posudzovať samostatne od momentu nadobudnutia príslušnej časti akcie.
Mne to vychádza tak, že ak akcie kupujem, držím a predávam cez brokera, ktorý je v podstate ďalšia vrstva medzi mnou a brokerom a moje akcie sú evidované na spoločnom omnibus účte (“hračkárski brokeri”), tak skôr teda fakt nedržím akcie a nespadám do oslobodenia s časovým testom. Čiže skôr sa toto neoslobodenie týka fakt takého toho hrania sa na telefóne, lebo “všetci investujú a kamarát tiež”, tak sa som si stiahol nejakú appku a nakupujem, no neviem o tom vlastne nič viac. Ak akcie kupujem cez Interactive Brokers (ja) alebo cez iného podobného dôveryhodného brokera, tak to je už niečo iné. No aj tu vieme ísť do hĺbky a pojem “právne vlastníctvo” môže byť zložitejšie.
Zákon vs výklad štátu
Občas počujem niečo ako “vyžiadali sme si stanovisko od Finančnej správy”. Toto si pre istotu rozoberme:
- texty na webe Finančnej správy, stanoviská, či odpovede na otázky, ktoré si zaslal metodikom na podpore – nie sú právne záväzné. Je to výklad konkrétnych osôb či orgánov, ktorý môžeme brať do úvahy ako aj nie (v praxi: často, ako nám vyhovuje 🙂 )
- aj keby sme išli do “vážnejších” textov, ako sú opatrenia, usmernenia, metodické usmernenia, metodické pokyny – tieto tiež nie sú právne záväzné. Aj keď ich buď MF SR alebo FR SR alebo FS SR vydáva fakt v šialených množstvách a často sú to mnohostranové zložité texty, na ktorých štúdium a analýzu je ideálne zamestnať celého človeka na full time. Jedine metodické usmernenia MF SR na zabezpečenie jednotného uplatňovania daňových zákonov sú záväzné – ale len pre “orgány vykonávajúce správu daní””
- “svätým písmom” je len samotný zákon. Nie výklady MF SR či FR SR. Aj keby ich písali či publikovali samotní autori zákona. V SR totiž texty daňových zákonov navrhujú metodici z MF SR (výkonná moc) a síce ju schvaľuje parlament (zákonodárna moc), no väčšinou bez akýchkoľvek zásadných zmien (kto by tým zložitým pravidlám kurva rozumel)
- skrátka a jasne: výkonná moc nemá právo vykladať to, čo vyprodukovala moc zákonodárna
- ok, existuje také niečo ako “záväzné stanovisko”. Štátu viete konkrétnu situáciu opísať a štát Vám na oplátku potvrdí, že v danej situácii (a žiadnej inej) bude tento postup bez problémov. Záväzné stanovisko stálo dlhé roky 4 000 EUR (a preto si ho tuším ani nikto nikdy neobjednal), posledné roky však stojí 1 000 EUR resp. 500 EUR (firmy ocenené ratingom “vysoko spoľahlivý daňový subjekt”).
- ak štát – presnejšie: zákonodárna moc – niečo v texte zákona neupravili, v prípade nejasností teda nemožno daňovú normu tvorenú zákonodarcom vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ktorý nemal možnosť jej znenie ovplyvniť.
- ak je výkladov viac – jeden v prospech štátu a druhý v prospech daňovníka – daňovník má právo vybrať si výklad, ktorý je výhodný pre neho.
Väčšinu pravidiel som vlastnými slovami citoval zo skvelého odborného článku od nášho externého spolupracovníka moje firmy, JUDr. Petra Petrivaldského.
Postup z pohľadu daňovníka
Na rozdiel od matematiky či možno filozofie podľa mňa vo svete zložitých a často nejasných či nepresných textov daňových zákonov často neexistuje niečo ako “pravda” či “nepravda”. V praxi teda aplikácia daňových predpisov daňovníkom – súkromnou osobou či podnikateľom – prebieha takto:
- daňovník (investor, podnikateľ) si vyberie výklad, ktorý dá dokopy pomocou vlastnej hlavy a štúdia, médií, daňových poradcov, účtovník a právnikov a za ktorým si stojí. A ten aplikuje vlastnú situáciu. Tj podá/nepodá daňové priznanie či iný výkaz, uplatní také či onaké pravidlo, režim alebo oslobodenie
- v prípade potreby si ho – snáď – obháji. Buď v daňovom konaní alebo na súde
- lebo neobháji. Aj také sa stáva a toto riziko patrí k hre.
Do úvahy je samozrejme potrebné brať aj pravdepodobnosť – daňovej kontroly, možného neuznania postupu (napríklad oslobodenia) a tiež výšku potenciálnej možnej škody (dorubenie dane + sankcie). Skrátka zdravý risk management, o ktorom sa v daniach až tak často nehovorí.
A v prospech daňovníka hrá ešte jeden faktor – ten však nemôžem publikovať, snáď niekedy osobne v krčme 🙂
Vecná diskusia vítaná.
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.