Mikrodaňovníci, elektromobily, 15%-ná daň a iné úľavy pre roky 2019/2020/2021: pravidlá, súvislosti a pikošky

Nový režim “mikrodaňovník” má podľa všetkého ambíciu pomôcť malým podnikateľom a spolu s novou sadzbou dane z príjmov 15% im čosi ušetriť a nakopnúť ich biznis. Čo je skvelé. Akurát sa nám to všetko tak typicky po slovensky zamotáva a vrství 🙂  Zákon o dani z príjmov – ktorý je iba jedným z mnohých podnikateľských zákonov, nie jediným  – sa totiž iba od začiatku r. 2019 novelizoval 14x, pričom nasledujúcich 2 rokov sa rôznymi spôsobmi dotkne 4-5 noviel. A aj v prípade, ak sa z nových pravidiel vymotáte, nebude problém “vyrobiť” chybu. Vybral som najpodstatnejšie tipy či súvislosti pre nový režim “mikrodaňovník” a top vybrané daňové úľavy pre ešte prebiehajúci rok 2019 a nasledujúce 2020 a 2021.

Čo vlastne kedy ušetríme? :)

Na úvod si rozpleťme niektoré top úľavy pre nasledujúce roky:

  • nový zvýšený – rozumej dvojnásobný – daňový bonus na dieťa do 6 rokov – ten si mnohí získali už v priebehu roka 2019 (zamestnanci v pracovnom pomere) resp. si ho uplatnia jednorazovo a spätne za rok 2019 v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019 kompletizovanom v marci/júni 2020 (SZČO a zamestnanci, ktorí “nestihli”). Zo všetkých opatrení vyjde asi najpredvolebnejšie :)
  • nová – a vyššia – suma nezdaniteľnej časti na daňovníka pre aktívne príjmy sa uplatní prvýkrát za rok 2020 – zamestnanci v pracovnom pomere spravidla priebežne v jednotlivých mesiacoch roka 2020, zvyšná časť fyzických osôb až po skončení roka 2020 v marci/júni 2021.
  • nová sadzba dane z príjmov 15% pre subjekty s výnosmi/príjmami maximálne 100 000 EUR za zdaňovacie obdobie – uplatní sa prvýkrát za rok 2020, v daňovom priznaní k dani z príjmu podávanom v marci/júni 2021. Platí iba pre podnikateľské subjekty a aj to s aktívnymi príjmami – fyzické osoby v pracovnom pomere, autori s pasívnymi príjmami za použitie diela či prenajímatelia nehnuteľností zdaňujú svoje príjmy (presnejšie: základ dane) aj naďalej sadzbou 19% + 25%; ostatné príjmy (napr. predaj bytu, obchodného podielu či kryptomien) a kapitálové príjmy rovnako.
  • výhodné odpisovanie pre elektromobily – nová odpisová skupina 0 s 2-ročnou dobou odpisovania (50% vstupnej ceny ročne) pre elektromobily (tj automobily, ktoré majú v techničáku ako druh paliva/zdroj energie uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ aj v kombinácii s iným druhmi paliva) platí de facto už pre končiaci rok 2019.
  • daňové úľavy a zvýhodnený režim pre tzv. mikrodaňovníka – pozor, je to chyták – bude možné využiť a uplatniť najskôr až v r. 2021.
photo by kelvin siqueira from pexels

 

Poďme teda podrobnejšie na mikrodaňovníka:

KTO: na koho sa nový režim “mikrodaňovník” vzťahuje?

  • mikrodaňovníkom sa na účely zákona o dani z príjmov stáva fyzická osoba s aktívnymi príjmami (živnostník, iná SZČO, autor s aktívnymi príjmami a pod.) alebo akákoľvek právnická osoba.
  • mikrodaňovníkom sa tak nemôže stať napr. fyzická osoba zaregistrovaná ako prenajímateľ nehnuteľností (pri prenajímaní bez poskytovania iných ako základných služieb spojených s prenájmom) – je síce jedinou podmnožinou fyzických osôb-podnikateľov, ktorá si nemôže uplatniť výhodné paušálne výdavky a teda úľavy pre mikrodaňovníka by sa jej fakt zišli, ale bohužiaľ nie.
  • mikrodaňovníkom sa nemôže stať ani autor s pasívnymi autorskými príjmami – tj príjmami za použitie diela na základe licenčnej autorskej zmluvy resp. tantiémami
  • v rámci podnikateľov SZČO sa režim “mikrodaňovník” oplatí najmä tým, ktorí si uplatňujú reálne výdavky. Ktorých si myslím je pomerne málo: kto má rozum (a môže, tj neplatitelia DPH), uplatňuje si výhodné paušálne výdavky prípadne už rovno funguje “ako eseročka”. Zjednodušené pravidlá pre mikrodaňovníkov sa totiž vzťahujú na daňové výdavky, akým sú daňové odpisy majetku či daňové opravné položky – jedinou výhodou, ktorou môžu využiť aj SZČO paušalisti, je výhodné odpočítanie daňovej straty.
  • dobré je nemýliť si novozavedeného “mikrodaňovníka” s režimom “mikro účtovná jednotka”. “Mikrodaňovník” je pojem a režim zo zákona o dani z príjmov, vzťahujúci sa teda k úprave základu dane a výpočtu dane pre vyššie definované subjekty bez ohľadu na to, či podliehajú účtovným predpisom alebo nie. “Mikro účtovná jednotka” + “malá účtovná jednotka” + “veľká účtovná jednotka” sú pojmy zo zákona o účtovníctve, vzťahujúce sa len na subjekty, ktoré vedú účtovníctvo, pričom “mikro” režim sa vzťahuje na firmy spĺňajúce aspoň 2 z 3 podmienok (majetok max. 350 000 EUR, čistý obrat max. 700 000 EUR a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 10) počas aspoň 2 rokov a znamená mikroskopické zjednodušenie výkazov a oceňovania, s minimálnym vplyvom na daň z príjmov.
  • postavenie “mikrodaňovník” nie je možnosť: kto podmienky uvedené vyššie spĺňa, vzťahujú sa naňho pravidlá pre túto samostatnú kategóriu. Na tento účel je teda potrebné si – každý rok – odsledovať, či v danom roku (!) daný podnikateľ do tejto kategórie spadá/nespadá a v závislosti od toho, urobiť, čo treba. Na druhej strane výhody uvedené nižšie (odpisy, opravné položky a daňová strata) sú pre mikrodaňovníka voliteľné – vybrať si ich môže, no nemusí.

 

KEDY: ktoré podmienky musí mikrodaňovník spĺňať?

  • mikrodaňovníkom je podnikateľský subjekt, ktorého zinkasované príjmy (fyzické osoby bez podvojného účtovníctva) resp. zaúčtované výnosy (subjekty s podvojným účtovníctvom) boli v posudzovanom roku maximálne 49 790 EUR. Táto suma sa síce opticky podobá pre sumu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH, ale tu podobnosť končí:
  • súvislosť č. 1: dosiahnutie tejto sumy sa posudzuje za zdaňovacie obdobie, tj to, či sa daného podnikateľa vzťahujú úľavy určené pre mikrodaňovníka, vieme definitívne odklepnúť a uplatniť až po skončení prípadne uzatvorení roka.
  • súvislosť č. 2: pozor na prípadné “mýlenie” si s obratom pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Obrat 49 790 EUR na účely povinnej registrácie za platiteľa DPH sa sleduje za obdobie 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov – akýchkoľvek. Podnikateľ je dokonca povinný požiadať o registráciu za platiteľa DPH aj v prípade dosiahnutia obratu za obdobie kratšie ako 12 po sebe idúcich mesiacov, pokojne aj za 1 mesiac. A sleduje sa hodnota dodávok, tj suma dodaných tovarov a služieb, bez ohľadu na úhradu a typ podnikateľa (právnická osoba s podvojným účtovníctvom, SZČO s inkasným princípom a pod.). Naopak: suma príjmov/výnosov 49 790 EUR na účely dane z príjmov a výhod pre mikrodaňovníka sa sleduje za obdobie spravidla kalendárneho roka, prípadne hospodárskeho roka, ak si ho podnikateľ zvolí.
  • súvislosť č. 3: do obratu na účely povinnej registrácie za platiteľa DPH sa počítajú často úplne iné sumy – hodnota dodaných tovarov a služieb s miestom dodania v SR (a teda bez tržieb za predaj služieb s miestom dodania v zahraničí) a okrem iného aj bez tržieb za predaj majetku, preddavkov a bez ohľadu na to, či ide o výnos alebo účet časového rozlíšenia (napr. výnos či príjem budúcich období). Na účely “zaradenia sa” do postavenia mikrodaňovníka sa počítajú iba zinkasované príjmy (SZČO s jednoduchým účtovníctvom, reálnymi výdavkami na základe daňovej evidencie a paušalisti, dokonca vrátane prijatých preddavkov) resp. zaúčtované výnosy (eseročky a iné subjekty s podvojným účtovníctvom).
  • súvislosť č. 4: mikrodaňovníkom teda môže byť neplatiteľ DPH, no rovnako aj platiteľ DPH.
  • podnikateľ sa môže považovať za mikrodaňovníka iba v prípade, ak nie je prepojený s inou eseročkou, inou firmou či podnikaním inej fyzickej osoby v zmysle “závislá osoba” a zároveň v danom roku s akoukoľvek závislou osobou nerealizoval tzv. kontrolovanú transakciu na účely transferového oceňovania. Teda ak existujú dve spoločnosti prepojené majetkovo (spoločník, podiely), personálne (skrze osoby štatutára) alebo inak (za účelom zníženia dane) prípadne “mix” eseročky a jej spoločníka-živnostníka či autora plus prepojenie teda nielen existuje, ale medzi týmito prepojenými subjektmi bol v posudzovanom roku zároveň uskutočnený takmer akýkoľvek obchod – vtedy režim “mikrodaňovník” padá. A to aj v prípade, ak má ošetrené transferové oceňovanie, teda minimálne použitú trhovú cenu, prípadne nemusí viesť transferovú dokumentáciu (pri nevýznamných transakciách resp. transakciách neovplyvňujúcich základ dane) Viac: Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?
  • mikrodaňovníkom nemôže byť firma v likvidácii, v konkurze alebo fyzická osoba, ktorej bol povolený splátkový kalendár podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii
  • mikrodaňovníkom nemôže byť firma, ktorej zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

 

A ČO: aké úľavy a zjednodušenia sa na mikrodaňovníka vzťahujú?

Daňové odpisovanie majetku ľubovoľným spôsobom

  • takmer každý hmotný odpisovaný majetok patriaci do daňových odpisových skupín 0 až 4 (de facto okrem budov, no zároveň vrátane elektromobilov) môže mikrodaňovník daňovo odpísať kedykoľvek a akokoľvek. A teda aj naraz v roku zaradenia do užívania, prípadne si to rozdeliť spôsobom, ktorý sa mu hodí na zníženie základu dane z príjmov, resp. optimalizáciu – prvý rok 50%, druhý 28% a tretí 22%.
  • pozor, takéto na prvý pohľad skvelé a benevolentné zahrňovanie vstupnej ceny majetku do nákladov “dľa potreby” sa týka len a len odpisov daňových – tj odpisov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré sa uplatňujú v daňovom priznaní k dani z príjmov ako daňový náklad. Netýka sa odpisov účtovných, ktoré by v prípade eseročiek prípadne SZČO s jednoduchým účtovníctvom (ak také teda ešte existujú) mali byť vypočítané a v účtovníctve uplatňované podľa reálneho opotrebenia/používania majetku. Samozrejme v malých firmách z dôvodu jednoduchosti – či nevedomosti – sa účtovné odpisy rovnajú často daňovým, mne však vychádza, že akonáhle si eseročka zvolí napr. daňové odpísanie auta napr. za 10 000 EUR hneď naraz v prvom roku podnikania, o to viac by účtovné odpisy mala natiahnuť na nejakú normálnu dobu plánovaného využitia auta, či už vypočítanú presne alebo aspoň hrubý odhad 10 rokov. V opačnom prípade – účtovné odpisy sa rovnajú daňovým – by predmetná eseročka už hneď v druhom roku po obstaraní auta vykazovala v závierke majetok v sume 0 EUR: čo predsa nemusí pôsobiť dobre pre banky či investorov.
  • osobné automobily so vstupnou cenou 48 000 EUR a viac sa aj v prípade mikrodaňovníkov daňovo odpisujú “po starom” – tj rovnomerne 4 roky, resp. v prípade, ak základ dane z príjmov je nižší ako 12 000 EUR (pri 1 aute, pri viacerých sa testuje násobok 12 000 EUR x počet áut), v daňových nákladoch sa uplatní ročne iba 12 000 EUR, resp. pomerná časť
  • pravidlá pre ultrazrýchlené benevolentné odpisovanie sa uplatnia iba pri zaradení majetku do užívania v roku, v ktorom bude daná firma považovaná za mikrodaňovníka – tj v danom roku spĺňa všetky podmienky uvedené vyššie (a to prvýkrát v r. 2021). Pri zaradení majetku do užívania v roku, v ktorom tieto podmienky nespĺňa, odpisuje daný majetok “štandardne” resp. “po starom” – podľa doby odpisovania pre jednotlivé odpisové skupiny. Keďže čísla a podmienky sa v mnohých firmách z roka na rok menia, v roku 2021 môže napr. modelová eseročka zaradiť do užívania automobil za 40 000 EUR a rovno ho napríklad aj naraz daňovo odpísať, no v r. 2020 bude (keďže podmienky pre mikrodaňovníka už nebude spĺňať) MacBook za 2 000 EUR odpisovať 4 roky. Pozor ešte na rozdiel medzi dátumom obstarania majetku a dátumom zaradenia do užívania – na naše účely je podstatný ten druhý.
  • mikrodaňovník nemôže uplatniť prerušenie daňových odpisov – tj či už majetok daňovo odpíše naraz, za 2 roky, za 3 roky atď, vždy musí byť odpísaný najneskôr v “štandardnej” dobe odpisovania pre daný majetok. Prerušenie daňových (pozor, nie účtovných) odpisov na 1 či viacero rokov sa v praxi uplatňuje najmä z dôvodu daňovej optimalizácie – napr. aby mohla firma v danom roku využiť výhodu odpočítania starej daňovej straty a výhodu plynúcu z odpisov presunúť do rokov nasledujúcich
  • vyradenie (predaj, darovanie atď) ultrazrýchlene/ľubovoľne odpísaného majetku ešte pred štandardnou dobou odpisovania (napr. počítače či osobné autá 4 roky) spomenutú výhodu vynuluje – v tomto prípade sa základ dane zvyšuje o už uplatnené odpisy mínus odpisy, ktoré by firma uplatnila, ak by odpisovala štandardne. Inak povedané: neštandardnú úsporu z rokov pred rokom vyradenia vráti podnikateľ v roku vyradenia späť štátu a je na rovnakom bode ako “štandardný” daňovník
  • na účely výpočtu daňovej zostatkovej ceny sa použijú sumy štandardných daňových odpisov – tj aj v prípade, ak mikrodaňovník odpisuje majetok ultrazrýchlene, daňovú zostatkovú cenu počas jednotlivých rokov odpisovania vypočítava a sleduje s použitím štandardných odpisov platných pre “štandardných” daňovníkov
  • a teda pri vyradení osobného auta (a niektorých iných dopravných prostriedkov, napr. športových člnov či kozmických lodí) predajom, kedy sa do nákladov uznáva daňová zostatková cena vypočítaná do mesiaca vyradenia limitovane, tj maximálne do výšky príjmu z predaja auta (platí a aj naďalej bude platiť pre všetkých daňovníkov, “štandardných” aj “mikro”) môže daný podnikateľ v niektorých prípadoch v praxi prísť o časť daňových nákladov plynúcich z ultrazrýchleného odpisovania (viac o úpravách pri predaji auta).
  • pri majetku poskytnutom na prenájom nebudú odpisy z majetku z odpisových skupín 0 až 4 (tj takmer všetko okrem budov) limitované do výšky príjmov z prenájmu. Uplatní sa pomerne jednoduchý režim – do výnosov/príjmov patrí nájomné, do daňových nákladov daňové odpisy bez ohľadu na výšku či úhradu nájomného s možnosťou voľby odpisovať “ultrazrýchlene/ľubovoľne”. Ostatní “štandardní” daňovníci fungujú naďalej s pomerne zložitým režimom, kedy odpisy prenajatého majetku závisia od možnej výšky nájomného, jeho úhrad a obdobia, na ktoré sa vzťahuje (viac: Prenajímam nehnuteľnosť: náklady, odpisy, dane a odvody: otázky a odpovede).

 

Daňové opravné položky k pohľadávkam ľubovoľným spôsobom

  • mikrodaňovník môže ako daňový náklad tvoriť daňové opravné položky k pohľadávkam (rozumej: najmä neuhradeným vyšlým faktúram) rovné účtovným opravným položkám. Inak povedané: rizikovosť možnej neuhradenej pohľadávky zohľadní nejakým percentom v účtovníctve skrze účtovnú opravnú položku a táto je v prípade mikrodaňovníka bez akýchkoľvek testov, limitácií a úprav v plnej sume rovno aj daňovou opravnou položkou. Vrátane úrokov, sankcií a iného príslušenstva.
  • mikrodaňovníkovi eseročke síce už hneď pri fakturácii jeho dodávok vzniká zdaniteľný výnos, no v prípade rizikovej pohľadávky môže zdanenie tohto výnosu v roku “vzniku rizikovosti” dočasne znížiť do ľubovoľnej výšky – na rozdiel od ostatných “štandardných” daňovníkov, ktorí síce účtovne môžu opravné položky tvoriť rovnako ľubovoľne, no daňovo vedia zohľadniť len ich časť (v roku uplynutia 360 dní od splatnosti maximálne 20% z jej hodnoty bez úrokov a iných sankcií, zvyšok neskôr a postupne atď).
  • pozor, opravné položky sú vždy iba dočasnou úľavou od zdanenia, definitívny daňový odpis pohľadávky má minimálne na daňové účely ešte zložitejšie pravidlá, ktoré platia pre všetkých daňovníkov rovnako – a teda na mikrodaňovníkov sa v tomto bode žiadna úľava nevzťahuje.
  • v každom prípade – pri odpisoch majetku, opravných položkách a odpisoch pohľadávok či dokonca aj strate – pozor na rozdiel medzi “účtovným a daňovým”. Aj v prípade celkového výsledku (účtovný výsledok hospodárenia vs základ dane sú v praxi často 2 rozdielne čísla) aj v prípade “nákladov” – viac napr. tu Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty.

 

Odpočítanie daňovej straty ľubovoľným spôsobom

Po niekoľkých rokoch tu máme opäť nové pravidlá pre odpočítanie daňovej straty – a to dokonca pre všetkých, nielen pre “mikrodaňovníkov”:

Prechod na SRO? Automobil v podnikaní? Daňové výdavky? Pracovná cesta?

Pridaj sa k vyše 7 000 aktívnym PROFÍKOM, ktorí novinky z ĽudskouRečou.sk odoberajú a čítajú.


Stiahni si 5 najobľúbenejších článkov, ktoré sú základom pre každého podnikateľa či účtovníka. Pošlem Ti zdarma aj eBook "Ako správne vystaviť faktúru" a následne aj všetky moje články, novinky či tipy z oblastí podnikania, daní či účtovníctva (ide o neplatený online kurz s názvom “ĽudskouRečou.sk")


"Z celého srdca Vám ďakujem za tieto maily, lebo fakt dobre vysvetľujete zákony.
Účtujem už vyše 20 rokov, ale niektoré zákony sú "blbo " napísané, ved im nerozumejú ani štátni pracovníci."


Alena

Váš e-mail spracovávam za účelom zasielania nových článkov, tipov a noviniek z blogov ĽudskouRečou.sk a DaňovéPriznanieDPH.sk z oblasti daní, účtovníctva a podnikateľských zákonov od autora Petra Furmaníka či spriaznených autorov. E-mail Vám príde maximálne 6x mesačne a v databáze ho budem mať, až kým budete otvárať moje e-maily - po neotvorení 5 e-mailov za sebou bude vymazaný. Spoločnými prevádzkovateľmi sú ĽudskouRečou.sk s.r.o, IČO: 52056198 a Libertax Consulting s.r.o. IČO: 44121881. Váš súhlas s odberom súčastí online kurzu môžete kedykoľvek odvolať. Zásady spracovania osobných údajov si môžete pozrieť v časti "Osobné údaje".

  • “štandardní” daňovníci môžu daňovú stratu po novom odpísať namiesto súčasných 4 rokov až počas obdobia 5 rokov. A už nie rovnomerne, ale “čiastočne ľubovoľne” – v každom z týchto rokov maximálne do výšky 50% základu dane daného roka. Po čase majú teda podnikatelia opäť priestor sa s uplatňovaním tohto odpočtu tak trochu hrať.
  • mikrodaňovníci môžu daňovú stratu “použiť” “do výšky základu dane” – tj ľubovoľne. Napr. v r. 2021 vykázať daňovú stratu 10 000 EUR a v r. 2022 ju od vykázaného kladného základu dane 15 000 EUR odpočítať v plnej miere a zdaniť len zvyšných 5 000 EUR.
  • pozor na roky: štandardní daňovníci vedia odpočet podľa týchto priaznivých pravidiel uplatniť pri strate vykázanej prvýkrát za rok 2020 (a teda v rokoch 2021 – 2025) , mikrodaňovníci až pri strate vykázanej prvýkrát za rok 2021 (teda ľubovoľne v rokoch 2022 až 2026)
  • a teda pozor na novely a prechodné ustanovenia, ktoré do možnej realizácie týchto pravidiel ešte prídu – existuje slušné riziko, že sa niečo (resp. čokoľvek z dnešného článku) dovtedy zas niektorým smerom zmení :)

Stojí to zato?

Bohvie. Vizuálne by aspoň chcelo, pravdepodobne je nový režim skutočne mienený ako zjednodušenie pravidiel pre vybrané subjekty – veď kto by nechcel každý rok napchať do nákladov všetko naraz? Bohužiaľ však zavedenie samostatného režimu “mikrodaňovník” popri ostatných dajmetomu “štandardných” daňovníkoch už dnes šialene zložité slovenské podnikateľské prostredie a najmä daňovo-účtovnú legislatívu len ďalej veselo komplikuje. Veď nedodržanie podmienok v konkrétnom roku, prípadne ich nesprávna aplikácia (stane sa Ti ani nevieš ako) znamená dodanenie a pokuty. Podobá sa to iným režimom z posledných rokov, ktoré boli rovnako mienené ako zjednodušenie, no v praxi vypálili skôr ako komplikácia: buď roztriedeniu firiem na mikro, malú a veľkú účtovnú jednotku, kedy si firmy musia sledovať splnenie podmienok pomerne krkolomne (a áno, ich porušenie znamená problémy) alebo režimu plateniu DPH z úhrad, ktorý DPH-čkovú legislatívu tiež skomplikoval a osobne som zatiaľ nestretol nikoho, kto ho využíva.

2020 + 2021: ďalšie zmeny?

Je ich skutočne neskutočne veľa a spísať by ich stačilo aj na stredne hrubú knihu, opäť taký slovenský sadizmus. Nechám to rád na iných 🙂 Pomerne zaujímavo sa okrem iného pomenili podmienky tzv. nákladov po zaplatení – starší prehľad som preto aktualizoval pre roky 2019 a 2020: Daňové náklady, o ktorých ste si mysleli, že už v tomto roku znížia dane; ale nie je to tak.

photo by daria shevtsova from pexels

Chystáte sa vo svojej firme či zverených firmách aplikovať režim “mikrodaňovník”?
Napadli vám iné súvislosti, postrehy prípadne ste našli chybu? Podeľte sa v komentároch

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.