Na blogu SuperFaktúry sme publikovali základný prehľad o elektromobiloch v daňových výdavkoch podnikateľa a častých skôr otázkach, ako odpovediach. Daňovo výhodný elektromobil (daňovo sa odpisuje 2 roky!) je veľmi pekným príkladom na vysvetlenie rozdielu medzi daňovými a účtovnými odpismi. Ktoré by v prípade eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom mali byť po správnosti stanovené rozdielne, no v praxi často nie sú – okrem toho preto, že je to napr. pre také jednoosobovky často zbytočná babračka bez skutočnej výpovednej hodnoty o firme či znamená to viaceré daňové súvislosti, pričom už aj bez nich to je v prípade auta slušne zložité. K praktickému eBooku “Automobil v podnikaní – možné režimy a tipy z praxe” som navyše dostal otázky “Čo je to vlastne vstupná cena? Ako sa to celé vlastne počíta?” Nech sa páči, príklad.
účtovná závierka
Daňové výdavky po zaplatení vs dodanenie záväzkov vs odpis záväzku: nezamotaj sa (2023)
V podstate každú eseročku – aj tie “mini” – čaká v súvislosti s korektným účtovno-daňovým ukončovaním roka slušne dlhý checklist pravidiel, v ktorých sa ľahko zamotá aj pán expert. Okrem iného ako rozlíšiť daňové výdavky, ktoré sú uznateľné až po úhrade s povinnosťou dodaniť neuhradené faktúry, kedy je možné staré neuhradené záväzky odpísať a ošetriť správne aj také rezervy či nevyfakturované dodávky. Dnes jedna nezáživná účtovno-daňová téma pre aktuálne obdobie ukončovania starého roka. Uvedené sa týka obchodných spoločností či iných subjektov s podvojným účtovníctvom.
- Daňové výdavky po zaplatení (upravujú základ dane)§ 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov
- Dodanenie záväzkov (upravuje základ dane)§ 17 ods. 27 a 32 zákona o dani z príjmov
- Odpis záväzku (vyradenie z účtovníctva a teda "z firmy")
- Nevyfakturované dodávky k daňovým výdavkom po zaplatení
- Rezervy účtovné vs daňové
- Ešte niečo? Áno, DPHčka
Vklady, “vklady”, pôžičky a iné: ako vložiť peniaze, auto či dobytok do (vlastnej či cudzej) firmy
“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho 🙂 Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:
Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)
Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)
Ako svojej firme požičať a nezadĺžiť ju či zachrániť: kapitálové fondy 2018
V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.
Ako podať účtovnú závierku či priznanie za eseročku? Celkom ľahko
Daňové priznanie pre SZČO už skompletizovať vieme a mnohí ho už – napriek neskorému zverejneniu tlačív – majú podané. Priznanie ako i účtovná závierka eseročiek či iných právnických osôb sa tohto roku znova podáva o čosi novým spôsobom, navyše tu máme dilemu mikro vs. ostatné účtovné jednotky. Tak ako na to?
Účtovná závierka eseročky v r. 2014 – kam, čo a ako poslať?
Účtovná závierka je slušná kôpka dokumentov, ktorá podnikateľovi spravidla nehovorí nič a vyžadujú si ho od neho len úrady, príp. banky. Tvorí však akúsi súčasť daňového priznania každej právnickej osoby, pričom účtovníctvo je základom, z ktorého vychádzajú daňové úpravy a vyčíslenie dane z príjmov firmy v daňovom priznaní a účtovná závierka dáva účtovné výsledky a firemné daňové povinnosti dokopy do jedného informatívneho výsledku. Ešte donedávna sa účtovná závierka po jej zaslaní daňovému úrad a schválení valným zhromaždení zasielala na registrový súd, od r. 2014 je to trochu inak. Týmto tak trochu revidujem článok o post-daňových povinnostiach spoločností spred 2 rokov – tak ako je to dnes?