Presne deň po skončení januára 2023 – ako prvého mesiaca s novými pravidlami pre zdravotný odvod nízkopríjmových zamestnancov – mi prišlo hneď niekoľko otázok z praxe 😀
“Mám tu odmenu konateľa v hrubom 10 EUR a odvod do ZP a SP v sume 4,75 EUR ako doteraz. Ako je možné doplatiť zdravotný odvod do výšky cca 33 EUR?”
“Peťo, akú sumu mám ja ako konateľ s odmenou 20 EUR odviesť zdravotke? Ako to celé spracovať”?
Poďme na to: verzia pre rok 2024.
Štát chcel obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” – ok, dáva zmysel, veď vlastne to je podstata štátu a celej hry: naháňať podnikateľov a snažiť sa ich o niečo ošklbať. Podarilo sa mu to skrze novelu zákona o zdravotnom poistení od roku 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci – s kratšími resp. mikro úväzkami – odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”. Dnes stručný prehľad možností “ako na odmeňovanie sa vo vlastnej eseročke” počas platnosti týchto pravidiel. Článok je aktualizovaný na čísla platné pre rok 2024: aj tie pre zdravotné odvody, ako aj nové sumy či limity pri daňový bonus na dieťa.
Pôžička “peňazí” je pomerne jednoduchá vec. Aspoň základný princíp či jej základný rámec v Občianskom zákonníku. Komplikuje sa to všetko samozrejme až účtovne aj daňovo. A to najmä v takých na prvý pohľad “jednoduchých” modeloch, ako je jednoosobová eseročka, ktorú má dnes možno už každý druhý človek, ktorého stretnete. V článku aktuálne pravidlá pre poskytnutie pôžičiek od ich spoločníkov či konateľov resp. naopak, vrátane najnovšieho stanoviska MF SR. Článok je aktualizovaný na nové pravidlá pre transferové oceňovanie od r. 2023.
“Peniaze namiesto gastráčov” je skvelá myšlienka i krok. V neskutočne zložitom slovenskom legislatívnom vesmíre však každá čo i len drobná zmena prinesie nechtiac povinnosť zmeniť mnoho ďalších zákonov a pravidiel, bohužiaľ často s ďalšími nejasnosťami a otázkami “z aplikačnej praxe”. Pravidlá pre stravovanie, zdaňovanie a uznateľnosť v daňových výdavkoch dnes iba stručne, školí sa na túto tému dosť. Prejdeme si najmä absurdity a hlavne špecifiká mojich obľúbených malých eseročiek: musia alebo dobrovoľne môžu niečo ohľadne stravného “riešiť” spoločníci eseročiek bez pracovnej zmluvy či ich konatelia?
Článok je aktualizovaný podľa súm stravného platných od 10/2023.
Postavenie konateľa upravuje obchodné právo, na účely dane z príjmov je však konateľ de facto zamestnancom. A vlastne je to ešte pestrejšie. V každom prípade tento slovenský legislatívny bordel spôsobuje mnoho aj celkom rizikových nejasností. Spadá odmena konateľa pod transferové oceňovanie a musí byť teda určená v nezávislej trhovej cene? Môže eseročka, ktorá konateľa pravidelne či nepravidelne odmeňuje, uplatniť výhodný režim “mikrodaňovník”?
“Mať eseročku” je dnes jedna zo šikovných možností podnikania s lepšie znejúcim menom, kvalitnou ochranou osobného a rodinného majetku prípadne úsporou odvodov do “socky” či zdravotky, ktoré v nesympatickej výške skutočne platiť nechceme. Potiaľto je to super. Niekedy sa mi však zdá, že sa eseročky zakladajú až s neznesiteľnou ľahkosťou. “Len tak”, bez znalostí slušného množstva slušne rozsiahlych a slušne komplikovaných právnych predpisov, vlastných povinností a zodpovedností, iba preto, že kolega či kamarát “má tiež” resp. “vychádza lepšie”. Dnes jeden stručný úvod, ktorý vás možno presvedčí, že rozhodnutie “prejsť na eseročku” možno stojí za to si naštudovať hlbšie.
“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho 🙂 Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme: