Štátni úradníci podnikateľov z roka na rok úspešne škrtia, no z času na čas akoby zázrakom prenikne na svetlo božie akási – síce často nesystémová, ale predsa – úľava či výnimka. Po zvýšení paušálnych výdavkov z r. 2017 tu máme novú odvodovú úľavu pre zamestnávanie dôchodcov na príležitostné dohody. Akoby kričala “Zamestnaj babku i dedka a ušetríš na odvodoch, ako aj daňových nákladoch”.
Práca, podnikanie a spolupráce v tíme v súčasnosti vďaka technológiám čoraz viac flexibilnejú. Zamestnávať na štandardný – a samozrejme štátom uprednostňovaný – trvalý pracovný pomer je najmä v malých firmách často nielen pridrahé a príliš byrokraticky zložité, ale neposkytuje ani flexibilitu, ktorú si moderná doba žiada. Do popredia sa preto dostávajú nové formy spolupráce a ich kombinácie. O nich až na konci článku, predtým však pár zaujímavých otázok a odpovedí o jednom predsa len o čosi “voľnejšom” pracovnom úväzku: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a teda “dohodári”.
Možno ste ho dostali aj vy. List zo Sociálnej poisťovne, ktorým úradníci doslova huckajú zamestnancov proti svojim zamestnávateľom (tj chlebodarcom) – aby ich skontrolovali, či nepodvádzajú na odvodoch, resp. či čosi neoptimalizujú. Keď si odmyslíme spoločníkov eseročiek, ktorí vo svojich firmách zamestnávajú sami seba (určite sa pobavili), je často práve optimalizácia/šetrenie/fixlovanie zamestnaneckých odvodov (cca 50% z hrubej mzdy) dôvodom, prečo tieto pracovné miesta ešte stále trvajú a zamestnávatelia ich nenahradili flexibilnejšími a lacnejšími formami, prípadne nezrušili vôbec. A rovnako aj dôvodom, prečo podnikatelia majú zamestnancov stále z čoho vyplácať. Z tohto pohľadu mi príde takáto propaganda zo strany štátu – mimochodom asi nebude lacná a čo myslíte, kto to celé platí? – zákerným ťahom, ktorý sa snaží len vybrať viac do svojej kasy. Lebo jej v nej – z logiky jej fungovania a riadenia – vždy čosi chýba.
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Študentov na dohody zamestnáva, kto môže – z hľadiska odvodov ide o pomerne lacnú formu spolupráce. Svojej robí totiž odvodová výnimka, ktorá študentov v porovnaní s inými typmi dohodárov či pracovníkov zlacňuje a šetrí peniaze obom stranám. Čo však v období od jari do jesene, keď má študent de facto prázdniny, prípadne nie je študentom vôbec? Patrí mu v týchto mesiacoch odvodová výnimka alebo nie?
Článok bol aktualizovaný na legislatívne pravidlá/novinky roku 2021.
Zakaždým, keď ma ktosi osloví s tým, že potrebuje zamestnať jedného-dvoch ľudí trebárs aj na dohodu, resp. chce začať zamestnávať a doteraz nezamestnával, zo srdca mu odporúčam, aby radšej využil iné možné formy spolupráce, prípadne nezamestnával vôbec. V opačnom prípade mu garantujem nárast celého radu starostí a nových nákladov, vrátane rizika, že ich nebude zvládať platiť a raz si poňho príde exekútor. Pokúsim sa teda o voľný nepravidelný seriál, kde sa pokúšim vysvetliť povinnosti, ktoré musí každý zamestnávateľ plniť, ak chce oficiálne a legálne zamestnávať. Verím, že to bude určite inšpiratívne čítanie nielen pre podnikateľov a ich (mzdových) účtovníkov, ale je zamestnancov neekonomického zamerania (toto všetko pre vás robíme :)).