Pri troche kreativity a zdravého rozumu dokážu vybrané profesie či vybraní podnikatelia uplatniť výlety, jedlo, oblečenie či napríklad také vybavenie kuchyne alebo kúpeľne do daňových výdavkov, prípadne odpočítania vstupnej DPHčky. Legálne. Nevymyslel som koleso, len – verím – že zdravo uvažujem ohľadne kreatívnych profesií tvorcov obsahu z rôznych oblastí – ktorí môžu byť prekvapivo i neprekvapivo kreatívni aj v daňových výdavkoch. Je pravda, že práve také vybavenie kúpeľne či kuchyne na faktúrach podnikateľov neustále pripomienkujem / kritizujem v zmysle “tudy cesta nevede”. To však platí len pre časť podnikateľov – tých neobsahových: programátorov, právnikov, stavebníkov či vlastníkov e-shopov s tovarom. V prípade iných podnikateľov práve toto vybavenie kúpeľne, kuchyne či jedlo môže byť “čistým” daňovým výdavkom. Poďme teda na to:
Podnikanie
Platiteľ DPH a paušálne výdavky: ako Júlia ušetrila dvakrát
SZČO, ktorý je platiteľom DPH si principiálne nemôže uplatniť výhodné paušálne výdavky. Niekedy však áno: a vtedy môže šikovne ušetriť na kombinácii paušálnych výdavkov a možnosti odpočítať si DPH-čku. Síce musí vedie evidencie takpovediac dvojmo, ale možno to stojí za to.
Vklady, “vklady”, pôžičky a iné: ako vložiť peniaze, auto či dobytok do (vlastnej či cudzej) firmy
“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho 🙂 Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:
Manifest za jednoduché eseročky
Malé eseročky dnes fungujú v tak zložitom legislatívnom rámci, že myslím dozrel čas to radikálne zjednodušiť. Obchodná, účtovná i daňová (a vlastne aj pracovno-právna) legislatíva bola totiž písaná v dobe, keď “spoločnosť” znamenalo pozemok s fabrikou, vozovým parkom a stovkami zamestnancom a tak je aj mentálne nastavená. V roku 2020 majú však eseročky sídlo často v byte zakladateľa a majetok maximálne v podobe počítača či auta prípadne duševného vlastníctva samotného prezidenta 🙂. A podľa mne dostupných informácií je jedno či dvojosobových eseročiek pokojne aj okolo 200 tisíc.
Urobme si také zhrnutie vecí, ktoré by sa dali pre malé eseročky urobiť hneď – a väčšina z nich ani nie je vôbec nových, dajú sa nájsť kade tade. Živnostníci a ostatné SZČO (okrem prenajímateľov) sa už majú brutálne jednoducho, tak trochu uľavme aj eseročkám. Blížia sa voľby resp. o chvíľu už je po nich – a budúcich pánov zákonodarcov a ministrov by sme mohli trochu konštruktívne nakopnúť :)
Blogeri a zárobky či podnikanie: ako zarábať legálne
Cenotvorba pre profíkov na voľnej nohe. Účtovníkov, no nielen pre nich
Cena za služby je pomerne ošemetná či chúlostivá záležitosť. Aspoň tak sme naučení, keďže ponúkanie služieb na voľnej nohe či podnikanie nemá v našich končinách výraznú tradíciu a a kým si voľnú nohu sami neskúsime, chceme služby svojich viac či menej známych opravárov, elektrikárov či právnikov často za kávu či fľašku. Akákoľvek cena – najmä tá profesionálnejšia – nás už dokáže minimálne uraziť, vtip je však v tom, že očakávaním služieb zadarmo akurát tak svojim známym profíkov prispievame k bezdomovectvu či zdravotnému kolapsu. A ešte zábavnejšie je to z opačnej strany: ak na voľnej nohe ako nezávislý trhový a de facto podnikateľský subjekt ponúkate svoje služby klientom na voľnom trhu. Nasledujúci návod resp. úvod do cenotvorby profesionálov na voľnej nohe je rozšírenou verziou môjho príspevku, ktorý odznel na prvej konferencii účtovníkov začiatkom r. 2019 (organizovalo Združenie účtovníkov Slovenska – ak tam ešte nie ste, šup). Niektoré inside pikošky som vynechal, niečo pridal, samozrejme to celé s dávkou subjektivity, no použiteľné pre všetkých profíkov na voľnej nohe.
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu””, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo a nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.