Práca, podnikanie a spolupráce v tíme v súčasnosti vďaka technológiám čoraz viac flexibilnejú. Zamestnávať na štandardný – a samozrejme štátom uprednostňovaný – trvalý pracovný pomer je najmä v malých firmách často nielen pridrahé a príliš byrokraticky zložité, ale neposkytuje ani flexibilitu, ktorú si moderná doba žiada. Do popredia sa preto dostávajú nové formy spolupráce a ich kombinácie. O nich až na konci článku, predtým však pár zaujímavých otázok a odpovedí o jednom predsa len o čosi “voľnejšom” pracovnom úväzku: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a teda “dohodári”.
Je pravda, že z odmeny dohodára sa neplatia odvody?
Čiastočne. Ak zamestnáte študenta (tj zamestnanca, ktorý má štatút študenta a predloží vám o svojom štúdium potvrdenie) na dohodu o brigádnickej práci študentov a tento študent si túto dohodu zvolí čestným vyhlásením ako tú, na ktorú si uplatní oslobodenie od odvodov, z odmeny z tejto dohody sa do sumy 200 EUR mesačne de facto neplatia odvody. Tj študent (ak si zároveň aj uplatňuje nezdaniteľnú časť na seba – áno, ďalším papierom, “vyhlásením”) dostane odmenu 200 EUR brutto aj netto, zamestnávateľ zaplatí iba symbolických 1,05% z výšky odmeny. Ak je suma odmeny vyššia ako 200 EUR, zo sumy zvyšnej resp. 200 EUR prevyšujúcej sa platia takmer plné odvody, tj cca 7% z odmeny študenta a 23% z vrecka zamestnávateľa pri nepravidelnom príjme a cca 9% z odmeny a 25% zamestnávateľ v prípade pravidelného príjmu. Zdravotné odvody neplatí ani jedna strana – študent ako zamestnanec je totiž poistencom štátu.
Podobne je to aj pri dôchodcoch – starobných, invalidných, predčasných, výsluhových. Rovnako ako študenti si môžu zvoliť jednu dohodu, pri ktorej sa uplatní odvodová úľava 200 EUR. Suma do 200 EUR vrátane je teda bez odvodov (iba 1,05% na strane zamestnávateľa), suma “nad” odvodom plateným do Sociálnej poisťovne podlieha.
Problémom v praxi môže byť neznalý študent či dôchodca, ktorý popodpisuje čestné vyhlásenia u viacerých zamestnávateľov paralelne, čo spôsobí týmto zamestnávateľom skôr problémy ako úsporu. Čo sa samozrejme občas stáva aj v prípade podpisovania iného dokumentu – vyhlásenia o nezdaniteľnej časti na daňovníka, ktoré podpisuje de facto väčšina zamestnancov.
Všetci ostatní dohodári – teda neštudenti a nedôchodcovia – platia z odmeny na dohodu rovnaké odvody ako zamestnanci v trvalom pracovnom pomere: teda 13,4% zamestnanec zrazených z odmeny a 35,2% platených z vrecka zamestnávateľa.
Tip: Dohodár a leto: môže si uplatniť odvodovú výnimku?
Viac:
Pravidelný a nepravidelný príjem dohodára
Zamestnaj babku aj dedka: nová odvodová úľava pre dôchodcov 2018 (a iné formy zamestnávania)
Dovolenky: na koľko dovolenky má dohodár nárok a kedy?
Nie, zamestnávateľa dohodárom neposkytuje náhradu mzdy za dovolenku. Dohody sa podľa Zákonníka práce majú uzatvárať skôr výnimočne či príležitostne, prípadné voľno (neplatené) má dohodár v dňoch, kedy pre svojho zamestnávateľa jednoducho prácu či činnosť nevykonáva.
Stravné: môže dostať dohodár gastráče alebo nie?
Nárok na stravné (teda jedno teplé jedlo s príspevkom zamestnávateľa) má štandardne zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej smeny odpracuje viac ako 4 hodiny. Na dohodárov sa síce táto povinnosť nevzťahuje, no “po prerokovaní so zástupcami zamestnancov” môže firma za uvedených podmienok (odpracovaných viac ako 4 hodiny) rozšíriť okruh osôb, ktorým stravné poskytne a zároveň naň prispeje, aj na dohodárov.
Viac: Dohodári a ich nárok na stravné: môže ísť do daňových nákladov?
Je agenda “dohodárov” jednoduchšia v porovnaní so zamestnancami na trvalý pracovný pomer?
V súčasnosti už ani veľmi nie. Síce sa na dohodárov nevzťahujú dovolenky, dajmetomu povinnosť zabezpečiť stravné, niektorým netreba evidovať a riešiť materskú dovolenku prípadne odosielať výkazy k dôchodkom, prihlasovanie, odhlasovanie, vykazovanie či platenie prebieha takmer úplne rovnako ako pri štandardných zamestnancov na trvalý pomer. Pripomínam, že všetky ich plní podnikateľ ako zamestnávateľ na vlastné náklady (a so “nezbaviteľným sa” rizikom pokút). Ak firma, ktorá nezamestnáva nikoho, chce zamestnať “iba” dohodára, musí v podstate absolvovať celý prihlasovací kolotoč firmy ako zamestnávateľa – čiže niekedy je namieste zvážiť, či to nie je možné vyriešiť niektorou z jednoduchších foriem. A aj keď zamestnávate iba jedného jediného dohodára, musíte sa postarať aj o hlúpy rad (skôr papierových, ale slušne spokutovateľných) povinností typu pracovná zdravotná služba + ochrana osobných údajov + bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (a možno ešte aj čosi iné).
Dopĺňa ma kolegyňa Danka Fráková z Libertax Consulting:
Zamestnávateľ si okrem toho musí usledovať, či rozvrhnutie pracovného času dohodára je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Pri dohode o pracovnej činnosti ide o obmedzenie rozsahu práce na najviac 10 hodín týždenne, pri dohode o brigádnickej práci študentov v priemere 20 hodín týždenne (pričom tu sa posudzuje priemer dovoleného rozsahu pracovného času za celú dobu trvania dohody) a pri dohode o vykonaní práce je/môže byť limitujúcou hranica 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa. Výhodou je fakt, že rozloženie pracovného času v týždni nie je nijakým spôsobom dané. Ak je zamestnávateľ s kvalitou práce dohodára spokojný a rád by ho zamestnal na väčší rozsah prác, dohoda ako flexibilný spôsob spolupráce stráca uvedenými časovými obmedzeniami zmysel. Navyše odhlasovacie a prihlasovacie povinnosti, ktoré vzniknú po uplynutí 12 mesiacov – čo je obdobie, na ktoré je možné všetky druhy dohôd uzatvárať – sú zbytočným byrokratickým zaťažením zamestnávateľa. Popri tom si zamestnávateľ musí ustrážiť dátumy ukončenia dohody, rozvrhnutie pracovného času v týždni (v priemere alebo za každý týždeň osobitne podľa typu dohody) a množstvo hodín odpracovaných v jednom roku.
Zamestnávateľ pri dohodách nemá dokonca ani priestor pre ľubovoľné určenie výšky odmeny. Keďže na dohodárov sa tiež vzťahuje Zákonník práce, vzťahujú sa na nich aj ustanovenia o výške minimálnej mzdy (pre r. 2017 teda aspoň 2,50€/hod.)
Viac: Zamestnávanie zamestnancov – prihlášky a registrácie
Odpracované roky a starobný dôchodok: počíta sa dohodárovi práca do nároku na dôchodok?
Do nároku na starobný dôchodok sa počítajú len dohody, ktoré podliehajú dôchodkovému poisteniu. Ide o väčšinu typov dohôd, najmä neštudentov a nedôchodcov. Študentské dohody (dohody o brigádnickej práci študentov) sa počítajú iba v prípade, ak sa z nich platia odvody na dôchodkové poistenie – čiže študent si odvodovú výnimku neuplatňuje vôbec prípadne mesačná odmena oslobodených 200 EUR prevyšuje.
Nárok na materské: za akých podmienok ho má žena pracujúca na dohodu?
Nárok na materské plynie len z dohody, ktorá podlieha nemocenskému poisteniu – inak povedané platia sa z nej odvody do Sociálnej poisťovne a to práve nemocenské poistenie. Nejde teda o študenta ani dôchodcu a musí ísť o dohodu s pravidelným príjmom (z dohôd s nepravidelným príjmom sa nemocenské neplatí). Počet dní trvania dohody sa započítava do nároku na materské (270 dní v 2 rokoch pred pôrodom) a odmena, ktorá je vymeriavacím základom na účely nemocenského poistenia, vstupuje do výpočtu výšky materského (tú samozrejme ovplyvňuje tzv. rozhodujúce obdobie a rovnako aj prípadné iné príjmy, resp. vymeriavacie základy)
Prečítaj si aj: Maximalizuj materské: 4 tipy pre zamestnanca, živnostníka, mamičku i otecka
Môžu na dohodu pracovať aj nezamestnaní, evidovaní na úrade práce?
Môžu. Ich mzda/odmena však môže byť maximálne v sume aktuálneho životného minima. Od mája 2017 už evidovaní nezamestnaný už nemôžu poberať odmenu napríklad na základe čiastočného úväzku (trvalý pomer) ani na zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (čítaj o bod nižšie), ale iba na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a takáto dohoda môže trvať v roku maximálne 40 dní. Áno, povolená suma príjmu nezamestnaného sa zvýšila, no zároveň sa jeho možnosti obmedzili len na dohody a aj to na dohody uzatvorené maximálne na 40 dní v roku. Zároveň nesmie ísť o poberanie odmeny od firmy, v ktorej tento zamestnanec pred zaradením do evidencie nezamestnaných pracoval.
Je možné na príležitostnú činnosť zamestnať človeka aj inak ako na dohodu (s menším množstvom papierov, odvodov atď)?
Na pomocné príležitostné práce sa v praxi používajú jednorazové platby súkromným osobám, ktorých hlavnou výhodou donedávna bolo, že na strane prijímateľa je príjem z príležitostných činností oslobodený od dane z príjmov (a teda aj odvodov) do sumy 500 EUR ročne. Nejasná definícia takéhoto oslobodenia otvárala pole rôznych kreatívnych možností, no štát nedávno 500 eurové oslobodenie pre prípad, ak podnikateľ vypláca inú fyzickú osobu na základe akejkoľvek zmluvy (napr. podľa Občianskeho zákonníka) a uvedenú odmenu si uplatňuje v daňových nákladoch, definitívne zrušil.
Pre príležitostné spolupráce je možné využiť aj limit pre podanie daňového priznania – osoba, ktorá dosiahla v danom roku max. príjem rovnajúci sa polovici základnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka (pre rok 2016 išlo o 1 915,01 EUR), nemusí vôbec podávať daňové priznanie. A teda ani nič platiť.
Takéto typy pomerov – ak sú preukázateľné príležitostné a nezávislé – znamenajú minimálnu administratívu a vo väčšine prípadov aj nulové odvody, minimálne na strane zamestnávateľa/zadávateľa/vyplácateľa. No zároveň aj žiadne prípadné budúce dávky (nemocenské, materské, dôchodok a pod.) pre zamestnanca/zhotoviteľa/prijímateľa.
Viac
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Dá sa vlastne na Slovensku zamestnávať flexibilne, s minimom papierov a hlavne lacno?
Trvalý pracovný pomer, dohody, príležitostné spolupráce na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, študenti a dôchodcovia. Spolupráca na živnosť či v kreatívnych a technologických odvetviach na populárnu licenčnú zmluvu. Výhody, nevýhody, povinnosti, platby, riziká a divoké kombinácie. Prečítaj si napríklad:
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.