Sledujete či aspoň poznáte Game of Thrones resp. Hru o tróny? Dobrodružno-intelektuálnej ságe o moci, spravovaní štátu, slobode či relativizme toho všetkého som nedávno podľahol aj ja. A napadlo mi, že na príklade fiktívneho sveta, ktorý vymyslel ten šikovný George R. R. Martin sa celkom pekne dá vysvetliť základný princíp desivého transferového oceňovania. V článku si prejdeme pravidlá, čosi o povinnej dokumentácii ako aj novinky, ktoré si pre nás prichystali daniari pre rok 2017.

 

Seven Kingdoms vs Braavos: presun firmy do daňového raja

Remeselník – nazvime ho John – prevádzkuje dielňu v krajine Westeros. Sedem kráľovstiev – a teda rody Baratheonov a Lannisterov, ktoré celému kontinentu vládnu, tj čosi ako naša EÚ – však od neho berie vysoké dane. Až 40% zo základu dane – tj z rozdielu medzi jeho príjmami a skutočnými nákladmi. Čo je samozrejme slušne veľa. Maká totiž fyzicky od rána do večera, celkom pekne si zarobí, no po zdanení mu jeho vlastných peňazí ostane zásadne menej než ich bolo predtým – možno menej, než stačí na uživenie jeho rodiny.

Sídlo vrchného vedenia Siedmich kráľovstiev. Foto: https://www.facebook.com/GameOfThrones/

 

Od rôznych cestovateľov a vďaka “word of mouth” však počul, že v niektorých krajinách je to inak. Dane sa platia iba vo výške 10% zo základu dane, v niektorých mestách dokonca žiadne. Napr. v slobodnom meste Braavos, kde nevládnu králi, občania a firmy prosperujú zo slobodného obchodovania a pevnú ruku nad pravidlami udržuje triezva a zdravé podnikateľské prostredie podporujúca Železná banka.

Rozhodol sa teda, že sa do krajiny a mesta za Úzkym morom vyberie a založí tam ešte jednu dielňu – dielňu 2. A berme tú dielňu teraz ako samostatnú firmu. Táto bude jeho pôvodnej a prvej dielni 1 vo Westeros dodávať svoje výrobky/polotovary, ktoré zas John použije na výrobu svojich finálnych produktov. A to za cenu, ktorú nastavil pomerne vysoko – za cenu presne 50 zlatých za kus.

Čo tým dosiahne? Jeho pôvodná firma – dielňa 1 – vo Westeros bude mať základ dane rovný nule a teda zdaneniu zisku 40% krásne unikne. Opomeňme teraz fakt, že v skutočnom svete z Game of Thrones by mu za takýto vtípek dlho nevydržala hlava na krku, prípadne by ho zaživa stiahli z kože – v takomto svete totiž nežijeme a na naše ilustračné pomery to postačí. Svoj zisk – a teda svoje poctivo zarobené peniaze – v podstate preleje do krajiny, kde mu z rovnakej sumy zoberú iba 10%. Čo sa aj celkom dá prežiť – zvyšné peniaze totiž na obživu rodiny postačia.

via GIPHY

Slobodné mesto Braavos

No a keď nie skrátiť o hlavu či stiahnuť kožu, čo môže Sedem kráľovstiev urobiť?

Môže jeho dielni 1 (vo Westeros) zakázať uplatniť si ako daňový náklad nákup vstupov za cenu vyššiu než je cena trhová. Teda ak Johnova dielňa 1 nakupuje od Johnovej dielne 2 vstupy za 50 zlatých za kus, no trhová cena v Seven kingdoms je 10 zlatých za kus, v daňových nákladoch si Johnova dielňa môže uplatniť iba nakúpené kusy x 10 zlatých. Nič viac. Takto si uplatní podľa všetkého len rovnaké daňové náklady, aké by si John uplatnil aj pred svojim nápadom založiť dielňu 2. Jeho daňový základ sa teda nemení a z jeho výšky poputuje kráľovi plných 40%. Kráľovstvo vyhralo.

Ešte raz: čo je to transferové oceňovanie

Presne toto. Štát prikazuje prepojeným subjektom – tzv. “závislým osobám” – obchodovať iba za trhové ceny, za aké obchodujú ostatní, a teda nijakým spôsobom neprepojení podnikatelia. Vymyslené, nadhodnotené a špekulatívne ceny a sumy – resp. ceny, ktoré nezodpovedajú trhovým cenám medzi nezávislými/neprepojenými subjektmi – si nakupujúca strana nemôže uplatniť v daňových nákladoch.

Do konca r. 2014 sa táto povinnosť vzťahovala len na tzv. “zahraničné závislé osoby”, čiže obchody, ktoré sa dejú cezhranične. Napríklad dcérska spoločnosť v Írsku fakturuje služby materskej spoločnosti na Slovensku. Od r. 2015 sa povinnosť transferovo oceniť vzájomné obchody vzťahuje na všetky obchody medzi závislými osobami – tj aj v rámci SR. Napr. dve slovenské eseročky vlastnené rovnakými spoločníkom si navzájom fakturujú konzultačné služby. Prípadne živnostník predáva tovar eseročke, v ktorej má 50%-ný podiel. Samozrejme aj dodávky a fakturácia medzi matkou a dcérou v rámci SR. Takýmito obchodmi možno preliať časť zisku z jednej firmy/subjektu (kde by sa zdanil vyššou sadzbou resp. za nevýhodnejších podmienok) do iného subjektu (kde sa zdaní nižšou sadzbou resp. za výhodnejších podmienok). No a transferové oceňovanie stanovuje povinnosť oceniť tieto vzájomné obchody trhovou cenou, aby k takejto optimalizácii resp. úspore na dani nedošlo. Prepojené subjekty však musia túto trhovú cenu dokázať vo vlastnoručne vypracovanej dokumentácii k transferovému oceňovaniu, a to zákonom stanovenými a pomerne zložitými metódami.

Závislými osobami sú subjekty prepojené:

• rodinne – tzv. “blízka osoba”
• ekonomicky – skrze podiely vo firmách, podstatným je priamy alebo nepriamy podiel na majetku a hlasovacích právach väčší ako 25%
• personálne – skrze účasť na vedení, ide o teda o spoločných konateľov, iných štatutárov či členov iných orgánov
• inak – a to “za účelom zníženia dane”. Pomerne široko definované pravidlo, ktorým si štát očividne necháva priestor na potrestanie akejkoľvek schémy, ktorá sa mu nebude zdať “kóšer”.

Dokumentácia k transferovému oceňovaniu: kedy ju viesť a ako

Každý jeden subjekt, ktorý je účastníkom obchodného vzťahu, resp. kontrolovanej transakcie (o rozdiele píšem o trochu nižšie v článku) medzi závislými osobami, musí viesť dokumentáciu o použitej metóde transferového oceňovania. Čiže vlastnoručne – resp. na vlastné náklady – musí mať vypracované čosi, kde zdokumentuje, že tie jeho ceny sú trhové a nezávislé, resp. takým zodpovedajú. A musí ju mať vypracovanú pre každý jeden rok.

V závislosti od veľkosti firmy/subjektu môže ísť o dokumentáciu skrátenú, základnú a úplnú. Líšia sa rozsahom – napr. v tej “skrátenej” stačí kontrolované transakcie vymenovať, v tých ostatných (“základná” či “úplná”) je potrebné ceny vzájomných obchodov preukázateľne dokázať a potvrdiť jednou zo zákonných metód oceňovania, resp. ich kombináciou. Súčasťou základnej a úplnej dokumentácie sú aj také “perličky” ako obchodná stratégia súčasná či budúca, popis celého odvetvia či spôsob použitia know-how ako aj zvláštne znejúce “funkcie a riziká”.

Najmä pre malé eseročky a firmy či živnostníkov je táto povinnosť pomerne nejasným a desivým strašiakom, s ktorým jednoducho nevedia, čo majú robiť a ako sa s ním popasovať – s výnimkou niekoľkých pozitívnych úľav (zvýšenie paušálnych výdavkov SZČO, umožnenie používania daňovej evidencie pre všetky SZČO či mierne osekanie rozsahu účtovnej závierky malých eseročiek) totiž v posledných rokoch štát tým najmenším nakladá stále nové a nové povinnosti či platby (kontrolný výkaz DPH, pracovná zdravotná služba, ochrana osobných údajov, obaly a pod.). Z praxe preto znie často pomerne legitímna otázka: “Prečo nám s takouto blbosťou nedáte pokoj?”

Zaujímavá je pre mňa táto nejasnosť:

• na jednej strane zákon o dani z príjmov – ktorý je jediný právne záväzný – vo svojich paragrafoch týkajúcich sa “transfer pricing” hovorí, že o rozdiel cien v porovnaní s cenami netrhovými treba upraviť základ dane. Inak povedané: sumy v nákladoch, ktoré nezodpovedajú nákladom trhovým a nezávislým, resp. sú tam “navyše”, musia ísť z nákladov von. Pre všetkých.
• na druhej strane usmernenie Ministerstva financií SR o “určení obsahu dokumentácie” – ktoré je predsa len iného právneho “levelu” ako zákon – hovorí, že pre malé eseročky (konkrétne tzv “mikroúčtovné jednotky”), živnostníci, autori, prenajímatelia a iné SZČO postačí, ak budú viesť iba skrátenú dokumentáciu. Teda tú najjednoduchšiu, ktorá neobsahuje povinnosť trhové ceny prostredníctvom niektorých zo zákonných metód obhájiť a prepočítať, ale len vymenovať. Ak to takto stačí, super.

 

Transferové oceňovanie: novinky pre rok 2017

• transferovému oceňovaniu od r. 2017 podlieha každý jeden právny vzťah medzi závislými osobami, a to ak aspoň jednou stranou vzťahu je právnická osoba alebo SZČO, autor či prenajímateľ. Úradníci tak rozptýlili pochybnosti o tom, či transferovému oceňovaniu podliehajú napr. fyzické osoby, ktoré prenajímali nehnuteľnosti, autori, ktorí poskytli právo na užívanie diela či spoločníci eseročiek, ktorí do svojej firmy predali nejaký ten drobný majetok či požičali jej nejaké sumy na základe zmluvy o pôžičke. Doteraz totiž zákon obsahoval výraz “obchodný vzťah”, čo viedlo k polemikám a názorom, že niektoré zo vzťahov jednoduché takými nie sú a tejto nemilej povinnosti nepodliehajú – napr. spomenuté prenájmy, pôžičky či poskytnutie diela autorom vlastnej eseročke. “Rozptýlili” však vyznelo napokon v neprospech podnikateľov – užší “obchodný vzťah” sa nahrádza širokým výrazom “kontrolovaná transakcia”. Povinnosti tieto transakcie minimálne papierovo zdokumentovať, ak nie aj trhovo oceniť, tak bude od r. 2017 podliehať všetko, čo sa medzi závislými/prepojenými subjektmi udeje
• po tom, čo daňový poriadok nedávno tak trochu zvýšil pokuty za daňové prehrešky, sa pri použití netrhovej ceny (ktorú daniari predovšetkým dodania platnou sadzbou dane) podnikateľovi vyrubí dvojnásobok štandardnej pokuty. Zároveň však platí, že ak sa podnikateľ proti nej neodvolá, pokuta ostane na pôvodnej úrovni.
• ešte čosi: občas sa v praxi objaví oprávnená otázka, či pre povinnosť viesť dokumentáciu neexistuje nejaká triezva hranica, tj suma, do ktorej sú transakcie a obchody od vykazovania a obhajovania pre jednoduchosť oslobodené. V januári 2017 mne osobne informačný materiál Finančnej správy tak trochu pripomenul, že pre firmy, ktoré musia viesť tzv. základnú alebo úplnú dokumentáciu (teda firmy “väčšie”), môžu vynechať obchody, ktoré sami považujú za účtovne “nevýznamné”. Významnosť si firmy určujú sami v internej smernici a je to v podstate hranica, stanovená na základe výnosov, nákladov či iných kritérií, do ktorej firma samotná považuje určité transakcie za nevýznamné a dovolí si o nich účtovať akoby menej presne – dobrým príkladom je možná úľava od časového rozlíšenie nákladov či výnosov pre pravidelné položky v malých firmách. Hranica významnosti pri transferovom oceňovaní však v prípade týchto firiem nesmie byť vyššia ako 1 000 000 EUR. No ak dobre pozerám, významnosť sa spomína len pri týchto väčších subjektoch – podľa tejto logiky malé firmy, SZČO či autori (vedú skrátenú dokumentáciu) žiadnu hranicu významnosti pre zjednodušenie či vynechanie povinnosti viesť dokumentáciu nemajú, musia ju teda viesť napr. pri každom predaji telefónu za 49 EUR či prenájme vlastného bytu eseročke za 1 000 EUR ročne.

Transferové oceňovanie: novinky pre rok 2019

Od r. 2019 sú povinnosti okolo dokumentácie k transferovému oceňovaniu opäť trochu prekopané. V jednotlivých dokumentáciách  – úplná, základná a skrátená – sa po novom uvádzajú zas iné obchody. A tá skrátená má podobu formulára s okienkami a dĺžku 2 strany. Viac: Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?

Záver: vďakabohu nežijeme vo svete plného bojov každého z každým a nebezpečenstva na každom kroku, ako postavy z Hry o tróny. Žijeme však v Európe, ktorý sa z vás snaží získať každý cent a jej úradníci sa sadisticky uspokojujú novými a novými tlačivami, papiermi a inými byrokratickými nákladmi, ktoré na nás nakladajú. Prajem veľa trpezlivosti a neutíchajúcu chuť do podnikania.