Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?

Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.

 

Privyrobenie si popri zamestnaní: živnosť ťa dokáže zruinovať

Na úvod: možno ste zachytili video z cyklu “Minúta ekonómie”, ktoré hovorí koľko daní a odvodov musí zaplatiť človek, ktorý si chce popri zamestnaní privyrobiť živnosťou a čo všetko za papierovačky má na krku. Tu je (článok pokračuje pod ním) :

Adam má pravdu: štát si berie veľa a okrem toho dokáže administratívou zabiť chuť do života. Na to, aby ste si popri zamestnaní – či popri čomkoľvek – niečo malé privyrobili, si však nemusíte vždy založiť živnosť. V slovenskom daňovom práve totiž existuje – síce trochu nejasne a záhadne – možnosť príležitostných príjmov.

Príležitostný príjem: ako ho zdaniť

Každá fyzická osoba v SR “môže” dosahovať tzv. “príjem z príležitostných činností”.

Výhodou je oslobodenie do sumy 500 EUR ročne. Príjem do 500 EUR ročne, resp. maximálne 500 EUR ročne nemusí občan, ktorý ho prijal, nikde uviesť – ani v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane (zamestnanec). Neplatí sa z neho teda daň z príjmov a dokonca ani odvody.

A áno: druhá strana, teda vyplácateľ, si však takúto odmenu môže dať do nákladov. Rovnako z nej – za určitých okolností (čítaj nižšie) – neplatí odvody.

Ak však ktokoľvek dosiahne oficiálny príjem vyšší než 500 EUR ročne, tak už čosi priznať a zdaniť musí. Avšak len rozdiel – tj sumu prevyšujúcu 500 EUR. Tú už uvedie do daňového priznania medzi tzv. ostatné príjmy a zaplatí z nej 19%-nú daň (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a rovnako aj zdravotné poistenie vo výške 14% z celej tejto sumy. Teda dokopy rovných 33%. (Od príležitostných príjmov si podľa zákona zároveň môže odpočítať preukázateľné výdavky na ich “dosiahnutie” – ak ich teda má. Daň 19% a odvody 14% tak platí len zo základu dane – tj rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Ak však z príjmov oslobodí sumu 500 EUR, musí však pomerne upraviť aj daňové výdavky).

Výhodou aj rizikom zároveň je, že výraz “príjmy z príležitostných činností” zákon o dani z príjmov (ani žiadny iný zákon) nikde nedefinuje. Z obsahu tohto výrazu vyplýva, že by malo ísť o čosi náhodné, jednorazové, nejakú činnosť, ktorú človek vykonáva len raz alebo párkrát ročne a nesúvisí s jeho hlavnou činnosťou – zamestnanca či podnikateľa. Napr. IT-čkár zmontuje kamarátovi nábytok v jeho kancelárii, študentka vyhotoví blogerovi pravopisné korektúry textov či realiťák nastaví e-shopu PPC reklamu. Uvedené sú však len výklady z praxe, presný postup zákon ani iný predpis neuvádza.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/04/oipwxeespy1cnwypqj1w dufer collateral test

Ako príležitostný príjem podchytiť?

Môj osobný názor je, že dôvodom spomenutého 500 eurového oslobodenia v zákone o dani z príjmov bolo pôvodne akokeby zlegalizovať to, že každý z nás občas dostane “čosi na ruku” – za to, že pomôže kamarátovi na stavbe, predá na trhu zeleninu zo záhradky či povedzme spracuje susedovi daňové priznanie. Práve preto, aby s takouto prácou ľudia do určitej sumy nemali papierovacie povinnosti a aby sa zároveň netriasli pred úradmi.

Na druhej strane zachytiť takúto bokovku “papierovo” jednoducho nemôže byť na škodu. A ako? Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť podnikateľovi s občanom niekoľko typov zmlúv – jednou z nich môže byť napr. zmluva o dielo, no najideálnejšie je použiť inštitút tzv. nepomenovanej zmluvy podľa § 51. Prečo nepomenovanej? Jednoducho Vám spomenutý § 51 umožňuje nadefinovať si zmluvu podľa potrieb oboch strán, do ktorej si navolíte práva a povinnosti podľa dohody a jej znenie samozrejme obe strany dobrovoľne podpíšu. A ako ju najjednoduchšie pomenovať? Zmluva o spolupráci.

Takáto zmluva – predovšetkým ak obsahuje základné náležitosti účtovného dokladu (kto, komu, čo, za čo a kedy) – je plnohodnotným dokladom pre zachytenie transakcie v účtovníctve a za podmienky, že danú prácu/službu občana využil podnikateľ na dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie svojich príjmov, aj dokladom pre daňový výdavok. Samozrejme je ideálne, ak je jej predmet – tj služba či práca – čo najpresnejšie a najpreukázateľnejšie definovaný. A na strane občana stále platí: ak je suma odmeny z takejto zmluvy o príležitostnej práci/príjme nižšia či rovná 500 EUR (a iné takéto príjmy v danom roku) nemal, príjem nemusí priznávať; v opačnom prípade zdaňuje a “zodvodňuje” iba rozdiel.

Na doplnenie: Finančná správa v jednom zo svojich výkladov (uvedený v materiáloch zo seminárov dua Tužinský/Ozimý) údajne tvrdí, že ak je príležitostný príjem písomne podchytený zmluvou, nie je možné uplatniť spomenuté oslobodenie do sumy 500 EUR ročne, ale takýto príjem musí prijímateľ zdaniť ako ostatný príjem občana bez oslobodenia. Doplnenie: dokonca to v júli 2016 zverejnila ako tlačovú správu na svojom webe – požiadal som ich o upresnenie, z čoho vychádzajú, celé to zanalyzoval a rozobral v tomto článku. Resumé: na jednej strane ide o názor inštitúcie, ktorá vás môže kedykoľvek spokutovať, na druhej strane ide o výklad bez právnej záväznosti a vzhľadom na to, že nič také zákon ako jedine právne záväzný text neobsahuje, môžete mať ako podnikatelia či občania výklad vlastný. Ak máte s posudzovaním príležitostných príjmov zo strany daniarov skúsenosti, budem rád, ak sa o ne podelíte v diskusii.

Update pre rok 2018: od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Dohraté.

Ešte raz teda: Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?

Pozor na kombináciu oslobodení

Suma 500 EUR sa totiž ako oslobodená od dane v zákone o dani z príjmov spomína viackrát: rovnaké oslobodenie sa uplatní aj pri príjmoch z prenájmu či rovnako aj v prípade rozdielu medzi príjmami a výdavkami z prevodu opcií, cenných papierov či podielov v eseročke, komanditnej spoločnosti či družstva. Jedna fyzická osoba si však môže v priebehu jedného kalendárneho roka uplatniť oslobodené “maximum” 500 EUR iba raz – buď iba na príležitostné príjmy alebo na príjmy z prenájmu alebo iné spomenuté príjmy prípadne ich kombináciu do uvedeného limitu 500 EUR.

Príležitostné príjmy a zmluvy o spolupráci: najčastejšie otázky z praxe

Poďme na to:

Dodal som čosi na zmluvu o dielo. Firma však odo mňa chce faktúru. Môžem ju vystaviť, aj keď nemám živnosť, IČO ani DIČ?

Nepotrebuje ju. Ako účtovný doklad – ktorým zdokladuje a zachytí svoj daňový náklad – jej postačí práve predmetná zmluva (o dielo, o spolupráci, iná nepomenovaná zmluva) plus doklad o úhrade odmeny (výpis z účtu alebo pokladničný doklad). Nič viac.

Musím sa ako prijímateľ niekde registrovať?

Pokiaľ nejde o pravidelnú nezávislú činnosť (čítaj nižšie) spĺňajúcu znaky podnikania, tak nie.

Musí vyplácateľ odmeny (teda podnikateľ) seba alebo prijímateľa niekde registrovať?

Nie. Ak nejde o spomenutú závislú prácu, príležitostný príjem nepodlieha registrácii na žiadnom z úradov.

Treba platiť odvody na strane vyplácateľa?

Rovnako nie. Odvody platí, zráža a platí vyplácateľ za zamestnancov v trvalom pomere (rovnako ako preddavky na daň z príjmov) na základe pracovnej zmluvy či dohody. Ak zmluva o spolupráci či iná predmetná zmluva nespĺňa – najmä svojim obsahom – znaky závislej práce, vyplácateľ nie je povinný “riešiť” akékoľvek odvody, aké počíta a platí pri zamestnávaní zamestnancov.

Mám príjmy na základe zmluvy o spolupráci, suma je do 500 EUR ročne. Okrem toho som zamestnaný na trvalý pomer. Musím podávať daňové priznanie?

Áno. Zamestnávateľa nemôžete požiadať o ročné zúčtovania dane, ale podáte daňové priznanie typ B.

A ak je suma príjmu napr. 1 000 EUR?

Ani v tomto prípade nemôžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, ale podáte daňové priznanie typ B.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/04/2e9b0cb2

Pozor na pravidelnosť a závislosť

Činnosť, ktorú občan deklaruje ako ostatný príjem, resp. príležitostnú činnosť, by nemala vykazovať znaky pravidelnosti – minimálne teda v príslušnej zmluve nie. Rovnako pozor na znaky závislej práce: ak zmluva s občanom ohľadne príležitostného príjmu vykazuje znaky závislej práce – teda vecne pôsobí ako zamestnávanie – na vyplácateľa sa vzťahujú všetky povinnosti zamestnávateľov (a nie je ich málo – na začiatok napr. toto).

Tak ešte raz: aké typy príjmov a “pomerov” môžeme z hľadiska pravidelnosti či “závislosti” uzavrieť?

  • ak je príjem nepravidelný a nejde o závislú prácu – vtedy je možné tento príjem považovať za príležitostný a zdaniť ho tak, ako som písal vyššie. Teda občan ako ostatný príjem (po uplatnení oslobodenia) a vyplácateľ z neho neplatí odvody a seba či prijímateľa z tohto titulu nikde neregistruje
  • ak je príjem pravidelný a ide o “nezávislú” prácu – daný poskytovateľ by sa mal registrovať ako podnikateľ. Podľa Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”. Áno, nerozhoduje suma príjmu, ktorý sa vám podarilo zarobiť, ale pravidelnosť a hlavne cieľ – preberali sme to napr. v diskusii a v článku ohľadne zdaňovanie príjmov blogerov z reklamy skrze Google Adsense. Osoba, ktorá túto podmienku spĺňa, by sa mala stať minimálne SZČO, samozrejme môže podnikať aj prostredníctvom inej právnej formy, ak sa jej to hodí (napr. rovno eseročka)
  • ak je príjem pravidelný a ide o závislú prácu (tj vzťah vykazuje znaky nariadenosti a podriadenosti) – je potrebné uzatvoriť pracovný pomer, ideálne trvalý. Vrátane všetkých registračných, vykazovacích a platobných povinností
  • ak je príjem menej pravidelný a ide o závislú prácu – tiež je to na pracovný pomer, na občasné výpomoci však slúžia “dohody”. Teda “dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“. Kedysi a dosť dlho išlo o pomerne jednoduchšiu formu v porovnaní s trvalým pomerom, v súčasnosti je to bohužiaľ naopak

A čo optimalizácia daní?

Kde všade a ako je možné záhadný inštitút “príležitostného príjmu” v praxi použiť na úsporu daní a odvodov podnikateľov?

Napríklad:

  • ak začínate spoluprácu s novým kolegom v tíme a v danom štádiu ešte nie je jasné, či a ako sa vyvinie – ak by ste ho zamestnali na trvalý pomer, znamená to stoh papierov, rovnaký stoh to znamená pri prípadnom ukončení spolupráce. A samozrejme hrozbu pokút, že čosi zo stohu nebude pre úradníkov OK a rovnako aj slušné odvody. Zmluvou o príležitostnej spolupráci sa obe strany oťukajú, mnoho toho usporia a neskôr môžu prejsť aj na trvalý pomer. Samozrejme, použiť takúto formu je možné skôr v prípade slobodnejších tímov a najmä firmách, ktoré nie sú “na očiach” pre prípadné kontroly ohľadne nelegálneho zamestnávania
  • v praxi si mnohí podnikatelia zabezpečujú rôzne služby a práce svojpomocne, prostredníctvom kamarátov a príbuzných, pričom v účtovníctve a najmä v daňových nákladoch nie sú zachytené. Tak prečo ich nezachytiť? Uzatvorením zmluvy na poskladanie nábytku, korektúry textov či povedzme presťahovanie kancelárie dostanete sumy do nákladov – dokonca podnikateľom účtovné predpisy prikazujú v účtovníctve zohľadniť reálne procesy (a teda aj náklady) čo najpresnejšie. Občan-dodávateľ príležitostný príjem do sumy 500 EUR nemusí zdaniť – pre istotu však ešte raz pripomínam vyššiespomenuté riziko, že daniari môžu mať na všetko jednoducho iný názor.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/04/544484624 2d38cc6b1f o

Pomôcka: ako príležitostné príjmy zaúčtovať a zdaniť

Ak ste si ešte nestiahli ťahák, tj PDF “Ako zmluvy o spolupráci, o dielo či licenčné zdaniť a zaúčtovať – na oboch stranách”, nech sa páči

Áno, chcem PDF zdarma!

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/04/zmluvy o spolupraci o dielo licencne na web

 

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This