Daňová optimalizácia 2018: 2+1 dôvodov, prečo to (zas) pôjde ťažšie

Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:

 

1. Daniari majú právo považovať každý váš skutok za účelové vyhýbanie sa plateniu daní (Daňový poriadok 2014)

 

Inými slovami: akýkoľvek úkon, ktorý vo firme či pri svojom podnikaní urobíte – napr. zmluva, zamestnanie zamestnanca, objednávka služby, fúzia či povedzme obchod medzi viacerými firmami jedného podnikateľa – môže daňový úrad považovať za neopodstatnený a vyhlásiť, že ste ho vykonali iba za účelom zníženia akejkoľvek dane. Takýmto príkladom môže byť napr. zamestnanie “samého seba” vo vlastnej firme, použitie výhod licenčnej autorskej zmluvy (ktorá je v súčasnosti “hitom”) či napr. podnikanie formou viacerých spoločností, pričom obrat žiadnej z nich neprekročí obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH (a DPH tak neplatia). Ale aj čokoľvek – skutočne čokoľvek – iné.

Pre istotu presné znenie tohto pravidla (platného od začiatku roku 2014) – § 3 ods. 6 zákona o správe daní (Daňový poriadok):

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Hrozivé je, že k tomuto všeobecne znejúcemu a všeobecne stanovenému pravidlu neexistujú žiadne presné pravidlá pre konkrétne prípady – štát si teda vaše správanie, resp. čokoľvek v papieroch podnikateľa môže vykladať podľa vlastnej ľubovôle. A dorubiť daň. Širší kontext a praktické úskalia tejto novinky rozobral veľmi kvalitne môj tajomný blogerský kolega Dobroslav Štica vo svojich článkoch “Kladivo na daňové čarodejnice” a “Kladivo na daňové čarodejnice II” – okrem iného môže vďaka tomuto pravidlu štát de facto všetko a podnikateľ nemá veľkú šancu sa brániť. Napríklad vás legálne potopiť (ako sa to stalo v Čechách), aj keď ste akýmsi úkonom vôbec nechceli optimalizovať. Citované dve vety sú tak len čerešničkou na mizernej slovenskej právnej istote, biednej predvídateľnosti rozhodovania, absencii špecifických pravidiel a najmä ľudskosti vo výkladoch zákonov či v prístupe úradníkov.

2. Daniari vám fiktívne transakcie môžu jednoducho škrtnúť (Daňový poriadok 2018)

Pravidlo uvedené v predchádzajúcom bod má od r. 2018 tvrdší update:

„Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

3. Transferové oceňovanie aj medzi slovenskými závislými osobami (zákon o dani z príjmov 2015)

Ak v súčasnosti dve firmy, ktoré sú navzájom prepojené – majetkovo, ekonomicky či osobne – uskutočnia nejaký cezhraničný obchod, sú povinné ho uskutočniť za bežné trhové ceny. Nie teda za ceny, ktoré si v domnení “slobodného podnikania” stanovia podľa svojich potrieb. Prípadne môžu ceny nechať na pokoji, no musia dorovnať ich rozdiel oproti cenám bežným a dorovnané sumy zdaniť v rámci svojho základu dane z príjmov. Stanovené trhové ceny sú zároveň povinné čo najpodrobnejšie a nejnepriestrelnejšie zdokumentovať. Takýmto obchodom môže napr. poskytnutie pôžičky či úveru, dodanie služby či tovaru alebo čokoľvek podobné, čo môže firma pri svojej činnosti uskutočniť.

Toto pravidlo platí už mnoho rokov iba pre obchody medzi “tzv. zahraničnými závislými osobami” – tj obchodmi medzi slovenskou firmou a zahraničnou firmou, ktoré majú rovnakého spoločníka či štatutára prípadne ktoré sa navzájom podieľajú na základnom imaní. Od januára 2015 sa však bude týkať aj slovenských závislých osôb – tj obchodov medzi výlučne slovenskými podnikateľmi. Skúmať sa teda budú vzťahy medzi navzájom prepojenými obchodnými spoločnosťami alebo vzťah medzi spoločnosťami a živnosťou či inými aktivitami fyzickej osoby, ktorá je s týmito spoločnosťami prepojená.

Pravidlám transferového oceňovania – a teda dorovnania cien – bude podliehať napr.:

Viac o transferovom oceňovaní:

Transferové oceňovanie a Hra o tróny (novinky pre rok 2017)

Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?

Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť

5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov

Resumé: radšej zabudnite?

Daňová optimalizácia môže mať podľa mňa podobu jednoznačne legálnu (tj využívanie možností, ktoré dáva podnikateľom sám zákon) a “na hrane” (resp. špekulatívnu), keď podnikatelia hľadajú diery v slabo nastavených zákonoch a využívajú formulku “čo nie je zakázané, je dovolené”. V poslednom čase však štát pre podnikateľov obmedzil aj niektoré legálne možnosti voľby (a teda aj optimalizácie), ktoré sa v zákonoch nachádzali s cieľom uľahčiť podnikateľom život – napr. možnosť ľubovoľne odpočítavať starú daňovú stratu (2014) či možnosť vybrať si metódu odpisovania majetku (2015). A hľadaniu cestičiek v zákonoch – pri pohľade na pravidlá citované v tomto článku – odzváňa možno pomaly tiež.

V jednom z komentárov na blogu som dostal spätnú väzbu v zmysle, vraj sa ako autor príliš negativistický. Ok, samozrejme že viem, že – najmä dnes, pri zvyšovaní platieb štátu a zároveň rozsiahlom kradnutí z verejných peňazí – optimalizuje, kto vládze. Svojim klientom však vždy dopredu formulujem riziko a konečné rozhodnutie je vždy na podnikateľovi. Veľa štastia :)

 

Aké sú Vaše skúsenosti? Hľadáte legálne spôsoby, ako ušetriť na daniach? Žiadajú od Vás vaši klienti nápady, kde ušetriť? Podeľte sa v komentároch

 

Foto: Flickr

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

23 komentárov k “Daňová optimalizácia 2018: 2+1 dôvodov, prečo to (zas) pôjde ťažšie”

  1. Ahoj, my sme medzinárodné inštitúcie k poskytovaniu úverov pre každú osobu, firmu a iní s veľmi výhodných podmienok.

    Uzavreli sme partnerstvo s mnohými štruktúrami a bánk, ktoré sme dostali medzinárodné finančné pôžičky akejkoľvek osobe, spoločnosti a ďalšie v období 2016-2036

    Najlepšie sadzba 4%

    Po dobu 20 rokov.

    Kontaktujte nás pre viac informácií

    AUGUSTINE
    [email protected]

    Odpovedať
  2. Dobrý deň,

    mám do školy písať prácu seminárnu na tému daňový manažment podniku, vedeli by ste mi povedať na čo sa tam mám vlastne zamerať? neviem si rady. Viem, že sa v tejto problematike vyznáte.

    Ďakujem

    Odpovedať
    • Ďakujem za dôveru, Veronika :)

      Podľa mňa je ideálnou témou práve téma tohto článku. Napr. “Možnosti podnikateľských subjektov z hľadiska daňovej optimaizácie v r. 2015” príp. “Daňové plánovanie firiem vs. reálne riziká zo strany štátu” a pod.
      Závisí od hĺbky a zamerania štúdia :)

      Odpovedať
  3. A nejde to obísť cez daňového poradcu tak, že dane by za mňa vyplnil on a tým pádom za ich správne zúčtovanie prebral zodpovednosť?

    (Som daňový začiatočník, tak pardón, ak som tresol úplnú sprostosť…)

    Odpovedať
  4. Keď zruším k 30.6.2015 živnosť tak tiež budem musieť platiť od 1.1.2016 vyššie ako minimálne zdravot.odvody ktoré mi vyráta teraz v lete zdravotka podľa mojich SZČO príjmov v roku 2014 ? Ako sa tomu vyhnúť ? Zrušiť živnosť a zamestnať sa za minimálku vo svojej sročke ? Alebo ostať len ako konateľ ?

    Odpovedať
    • Mimo témy, ale: po zrušení živnosti bude daná fyzická osoba na účely zdravotného poistenia samoplatiteľom (mesačne bude platiť minimum, tj cca 57 EUR), sociálne odvody nebude platiť vôbec.

      Ak budeš pokračovať “ako eseročka”, tak platíš iba tieto minimálne zdravotné, príp. sa môžeš zamestnať na pár hodín, čím ich ešte o čosi znížiš. Pri výplate podielu na zisku Ťa však čakajú ďalšie zdravotné odvody.

      Odpovedať
  5. Aj tak mi to nie je celkom jasné, dorovnanie bude do základu dane robi iba s.r.o. alebo aj FO? Ak cena bude nizsia dorovnanie bude robit do ZD FO a s.r.o. bude dorovnávat mínusom? Vôbec s týmto nemám skúsenosti, bude Vám vdacná za názor. Dakujem.

    Odpovedať
    • “Dorovnanie” robí strana, ktorá si uplatnila výdavky – resp. si ich nákupom zvyšuje. Ak však toto dorovnanie urobí daňový úrad, tak príjmy opraví aj dodávateľ.

      Odpovedať
  6. Chcem sa spýtať ak fo prenájíma sro a a fo a spoločník sro je tá istá osoba je potrebné trasférové oceňovanie, ide tu o typ závislej osoby? Ďakujem.

    Odpovedať
  7. Pripájam sa k názoru p/s. Vozáryovej. Max. aktivitu v tomto smere vyvíja v ostatnom čase aj exminister Mihál, väčšinou na čisto komerčnej báze. Za vcelku logické považujem snahy KAŽDEJ vlády na zaplátanie dier v daňovej i odvodovej oblasti. Ideálny stav pre obidve strany však nevznikne nikdy ! Aj preto v tzv. starých krajinách EÚ dodnes fungujú rôzne poradenské firmy pre tieto oblasti.

    Odpovedať
    • Samozrejme nech diery plátajú. Ale nech sú daňové pravidlá jasné, presné a jednoznačné a ideálne aj jednoduché a málo zaťažujúce. A samozrejme platí, že čím nižšie platby štátu, tým je vyššia vôľa podnikať, tvoriť, samozamestnávať sa či zamestnávať iných.
      Kdesi som však čítal o prieskume, že podnikatelia by skôr zniesli vysoké dane ako súčasnú byrokraciu, nejasnosti a súvisiace riziká.

      Odpovedať
      • Presné a výstižné. V tomto štáte sa stráca akákoľvek motivácia byť daňovo a odvodovo poctivý. Čím sa človek viac snaží regulérne, tým väčšiu palicu si na neho väzmú. A na velké ryby stejne páky nemajú a ani ich týmto spôsobom nepritlačia. Požiadavka na optimalizáciu je bežná vec, ale každý z tých ľudí niečo aj platí a nie málo, mne už to tu pripadá ako zúfalý krok vlády vydrancovať aj to posledné z ľudí, lebo si to nechajú a nepostavia sa proti tomu. Vyjadrím sa sproste, ale ak je skutočne ten zákon taký nejednoznačný (čo je) a výklad bude len na danom kontrolórovi či správcovi, tak amen tma, stačí že sa zle vyspí….Zrejme je tu záujem o rozšírenie počtu nezamestnaných, lebo presne týmto smerom to napreduje (živnostníci to zabalia, záťaž je už aj teraz vysoká a podniky ľudí prepustia alebo im znížia mzdy, to je klasický postup pri 90% firiem. Kde sa najskôr ušetrí ? No na pracovnej sile, ostatné vstupy ako nájomné alebo materiálové vstupy veľmi znižovať nejde, teda pokiaľ nechcete znížiť aj výrobu a tržby….nejako mi v tomto štáte uniká podstata trhového hospodárstva, kedy má každý právo podnikať a dosahovať taký príjem, aby nemusel doslova živoriť. Veď ked tí ludia nebudú mať dostatočnú kúpnu silu, tak načo sa bude vyrábať, ked to nebude mať kto kupovať…a kolotoč už ide…Niekedy mám dojem že tí , čo tieto zákony vymýšlajú, žijú na inej planéte, lebo v praxi sa s týmito problémami nikdy v živote nestretli a tak netušia , čo je na ich zákonoch zlé.

        Odpovedať
  8. Pán Furmaník, na otázku, čím ste si zaslúžili pozornosť od nás Vašich čitateľov je, že podávate informácie tak, že im je rozumieť. Týmto Vám chcem poďakovať za Vaše príspevky. K uvedenému článku nieto čo dodať, hádam len, že musím e vydržať do volieb a zvoliť si takých ľudí, ktorí budú podnikateľom vytvárať normálne podmienky na podnikanie. Nechcete kandidovať ? Môj hlas máte :-)

    Odpovedať
  9. s.r.o.- čka prenajíma osobné auto od konateľa ( FO- nepodnikateľ) za ročný nájom 500€. Môžu daniari pri kontrole dorúbiť daň aj FO-občanovi??

    Odpovedať
    • Neviem. Teoreticky áno. Akurát som nedávno absolvoval rozhovor s operátorom Finančnej správy, ktorý tvrdil, že pravidelnú sumu za pravidelnú službu (prenájom) nemožno považovať za príležitostnú činnosť a teda oslobodiť ročne 500 EUR.

      Odpovedať
      • To si asi robil srandu, nie? To pravidelnosť posudzuje za aké obdobie? Za život, keďže ide o súkromnú osobu? V danom roku je to jednorazový príjem, nepoviem mesačné platby… Ako v roku x viem, že to prenajmem aj na ďalší rok? Bez auta nie sú cestovné… Ak by toto mala byť pravda, tak už vidím oznamy typu: prenajmem auto sro na výmenu, že ja si prenajmem vaše…

        Nedalo mi to, nakoniec som si to vyhľadala… Sústavné prenajímanie hnuteľných vecí je možné len na základe živnostenského oprávnia… Kto definuje, čo je sústavné? Bez prerušovania? Takže prvý rok áno, na ďalší nájsť niekoho iného, tretí rok áno? Alebo sa pod sústavným myslí, že je to na celý rok?

        Odpovedať

Vložiť komentár

Share This