Zamestnanec vs. živnostník: nájdi 10 rozdielov v platení daní a odvodov

Platenie dane z príjmov a odvodov je v prípade zamestnanca a živnostníka akosi zvláštne rozdielne: rozdiely sú v sadzbách odvodov, ktoré idú obom typom fyzických osôb z ich vrecák, z rozdielneho základu platia dane a rozdielne sú často i plnenia, ktoré za rovnaké peniaze dostanú. Pre portál robime.it som pripravil ilustratívne porovnanie zdanenia a “zodvodnenia” pre pracovníka v oblasti IT. Myslím si však, že sa na pochopenie základných rozdielov sa hodí pre každého. V prepočte vychádzam z priemernej mzdy v IT 1 880 EUR, čísla sú približné a zmyslom článku nie je na čokoľvek navádzať, ale – ako vždy na tomto blogu – vysvetliť.
 

Zamestnanec:

 

Mesačná hrubá mzda: 1 800 EUR
Mesačné odvody zrazené z hrubej mzdy – tj odvody, ktoré platí zo svojich peňazí zamestnanec: 241 EUR
Mesačné odvody, ktoré platí z vlastného vrecka zamestnávateľ: 644 EUR
Mesačný zrazený preddavok na daň z príjmov: 236 EUR**

 

Čistá mesačná mzda zamestnanca: 1 323 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 634 EUR (plus ostatné sociálne náklady zamestnávateľa a náklady na vedenie zamestnaneckej agendy)

 

Živnostník – 1. rok (2014):

 

Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
Ročný príjem: 21 600 EUR
Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
Odvody do Sociálnej poisťovne: v roku, v ktorom začal podnikať, neplatí
Daň z príjmov: 2 295 EUR**

 

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 552 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

 

Živnostník – 2. rok (2015):

 

Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
Ročný príjem: 21 600 EUR
Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
Doplatok zdravotného poistenia za rok 2014: 773 EUR*
Odvody platené do Sociálnej poisťovne (platené od júla 2015, tj 5 platieb platených do konca roka): 1 430 EUR***
Daň z príjmov: 1 868 EUR**

 

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 404 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

 

Živnostník – 3. rok (2016):

 

Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
Ročný príjem: 21 600 EUR
Preddavky na zdravotné poistenie (vypočítané na základe výsledkov predchádzajúceho roka, platených za 12 mesiacov): 1 560 EUR*
Doplatok zdravotného poistenia za rok 2015: 883 EUR*
Odvody platené do Sociálnej poisťovne (12 platieb, výška mesačných odvodov sa mení v júli na základe výsledkov predchádzajúceho roka): 3 540 EUR***
Daň z príjmov: 1 268 EUR**

 

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 196 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

 

Vysvetlivky:

 

*zdravotné odvody platí SZČO v prvom roku vo výške zákonného minima. Po skončení roka na základe daňového priznania vypočíta celkové ročné poistné za skončený rok a mesačné preddavky na rok nasledujúci (podrobnejšie o pravidlách pre platenia zdravotného poistenia v SR tuto)
** pri výpočte dane je zohľadnená iba nezdaniteľná časť na daňovníka, ostatné nezdaniteľné časti ani daňový bonus nie. V prípade živnostníka sa daň počíta zo základu dane, ktorým je príjem znížený o paušálne výdavky a zaplatené odvody; v prípade zamestnanca zo základu dane, ktorým je hrubá mzda znížená o odvody platené zamestnancom. Vo všetkých výpočtoch vychádzam z maximálnej výšky paušálnych výdavkov (5 040 EUR ročne), štandardne však ide o 40% z príjmov.
*** sociálne poistenie  platí SZČO až po skončení 1. roka poistenia, najskôr za júl roka nasledujúceho (podrobnejšie tu)

 

Na základe uvedeného porovnania možno povedať, že živnostník sám osebe má vďaka rôznym zložitým a záhadným pravidlám v prvých rokoch podnikania nižšie zaťaženie ako zamestnanec. V rokoch, počas ktorých platí plné odvody, je na tom však – najmä vďaka zvyšovaniam platieb v posledných rokoch – “v čistom” o čosi horšie ako zamestnanec. V prípade práce na kontrakt však v každom prípade získava zamestnávateľ – odpadávajú mu nielen peniaze, ale aj starosti.

 

Okrem daňovo-odvodového porovnania je však dôležité uviesť ďalšie rozdiely/súvislosti:

 

  • celkové odvody sa v prípade zamestnanca počítajú z hrubej mzdy – táto je aj základom pre výpočet dávok (dôchodky, materské, podpora v nezamestnanosti). V prípade živnostníka sa vypočítavajú zo sumy nižšej – minimálne o sumu paušálnych výdavkov či zaplatených odvodov ako daňových výdavkov – platiaci živnostník má teda nárok na nižšie dávky. Živnostník platiaci minimálne sociálne odvody dostane všetky dávky vo výške minima, neplatiaci živnostník nedostane nič.
  • štandardný zamestnanec získava od svojho zamestnávateľa zákonné výhody – príspevok na stravné, platenú dovolenku či náhradu pri práceneschopnosti. Na druhej strane ide o náklady zamestnávateľa, ktoré musí platiť z vlastného vrecka
  • v prípade zamestnávania na trvalý pomer je zamestnávateľ viesť pomerne rozsiahlu mzdovú a personálnu agendu, čo okrem rizika prípadných pokút plynúcich z rôznych kontrol znamená predovšetkým náklady na vedenie tejto agendy (mzdový účtovník)
  • pozor: nahrádzanie pracovného pomeru, ktorý je vyslovene závislou činnosťou, je v rozpore so zákonom a Inšpektorát práce môže pri prípadnej kontrole udeliť zamestnávateľovi vysokú pokutu. Možnými spôsobmi, ako sa jej vyhnúť (teda okrem výslovného nezamestnávania na kontrakt) je dokázať, že nejde o závislú prácu – napr. tým, že kontraktor má aj ďalších klientov/projekty či používa vlastné pracovné prostriedky.

 

Sponzorom článku je spoločnosť Firmáreň.sk, ktorá poskytuje profesionálne služby zakladania živností.

 

Ilustračné foto: Flickr



O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

8 komentárov k “Zamestnanec vs. živnostník: nájdi 10 rozdielov v platení daní a odvodov”

  1. tak rad by som prispel aj ja k tejto problematike, no ja osobne sa staviam k tomuto torsku inak a pozeram sa nato ze aky zmysel ma prechadzat zo zamestnaneckeho pomeru pri plate 1800 eur na zivnost za ten isty plat???
    (vznikaju povinnosti, a aj naklady zo zivnostou spojene!!!)

    moj priklad vypoctu vysky mesacnej faktury zivnostnika pri zmluve na 12mesiacov:

    1800 eur (hruba mzda)
    +634 eur (naklady zamestnavatela)
    +87 eur (nahrada za stravu)
    = 2521 x12 = 30252 euro rocne (naklad na zamestnanca)
    skutocnost je ze zamestnanec odpracuje v roku len 10 mesiacov kedze ma dovolenku a paragrafy a +-168 hodin mesacne! ale zaplatenych ma 12 mesiacov v lepsich firmach aj 14 mesiacov.
    cize zivnostnik by mal tuto ciastku rozfakturovat do 10 faktur (docieli to ze ma aj dovolenku aj cas na lekarske vysetrenia) vo vyske 3025,2 euro mesacne za 168 hodin ak firma potrebuje aby odrobil viac tak dofakturovat hodinovou sadzbou minimalne 18*1,5= 27euro / hodina
    samozrejme by mal zivnostnik kazdorocne navysovat vysku odplaty minimalne o stupajuce odvody a inflaciu +- 5% by to mohlo pokryt, aby sa nestalo to ako v priklade 3 kde uz zinostnik ma cisty mesacny prijem nizssi o 127 eur voci zamestnancovi ktory uz bude mat cisty prijem na urovni +-1500 euro mesacne.

    Odpovedať
    • Ďakujem – síce o trochu neskôr – za podnetný a pomerne detailný komentár. To, čo píšeš, je ideálna modelová situácia – tak by to skrátka malo byť, resp. malo by sa z tohto vychádzať. Či už sa to podarí “zamestnancovi” vyjednať, je druhá vec. Prax totiž prináša rôzne situácie a rôzny “level” môže dosiahnuť aj vyjednávacia pozícia “zamestnanca”. Ako východzí bod je Tvoj prepočet fajn a dúfam, že mnohým pomôže :)

      Odpovedať
  2. Dobry den.
    Nie som ekonom, takze sa ospravedlnujem za pravdepodobne laicku otazku, ale ked som si priklad namodeloval, tak v 2. a 3. roku mi vysla ina dan z prijmov (ostatne cisla az na par desatin sedeli). Aky je spravny vzorec na vypocet?

    Odpovedať
  3. pekne zakladne porovnanie, ale tieto dve veci mi tam chybaju:

    1) zamestnanec ma hruby plat 1800 ale zametnavatel potrebuje 1800 + 634 aby mu to mohol dat ako plat. Co inymi slovami znamena ze zamestnanec musi vyprodukovat o cosi viac ako si mysli.
    Takze si myslim ze ked taky zamestnanec prejde na zivnostnika tak by mu ten zamestnavatel / firma mala platit na fakturu 1800 + 634.

    2) pri zivnostnikovi sa pouzili pausalne vydavky.
    skutocne vydavky mozu byt vacsie, napriklad 50% a potom to vynde trosku inak.

    Jasne, je na kazdom aby si zvazil co mu vyhovuje, hlavne v akom prostredi pracuje / podnika. Myslim na zamestnancov / zivnosnitkov. su firmy ktore naozaj zneuzivaju ludi a nutia ich aby si spravili zivnost, nechcu ich zamestnat. Ale su aj dobre firmy …

    Odpovedať
    • Ja sa zase prikláňam k autorovi článku, lebo je málo firiem, ktoré zaplatia živnostníkovi super hrubú mzdu zamestnanca,lebo väčšina ich chce ešte aj ušetriť a nie len si znížiť mzdovú agendu. A keď už aj dajú tu super hrubú mzdu,tak chcú,aby živnostník odpracoval viac hodín ako bežný zamestnanec. Preto je podľa mňa lepšie takéto porovnanie,len ja by som ešte porovnával aj to,že bežný zamestnanec ma nárok na dovolenku, paragrafy a v sviatky je plne platený, čo nemá skoro žiaden živnostník a to by som premietol to priemerného platu,lebo zamestnanec takto dostane cca 2 mesačné platy za rok naviac a to je už riadny rozdiel. Ale inak super článok, konečne poriadnejšie porovnanie.

      Odpovedať
      • Dokonca sa to stalo aj mne osobne – pri “prechode” z trvalého pomeru na živnosť (v rovnakej firme) som nedostal viac, ale dokonca menej:) Ďakujem obom sa vecné komentáre.

        Odpovedať

Vložiť komentár

Share This