Je možné legálne kombinovať živnosť aj eseročku jedného podnikateľa s cieľom optimalizovať dane+odvody?

Pondelkové (3.6.2013) Hospodárske noviny sa vo svojej odbornej prílohe venovali pomerne zaujímavej, odvážnej a kontroverznej téme “Ako ušetriť na daniach a odvodoch kombináciou živnosti a eseročky“. Inými slovami: ako môže jeden podnikateľ vzájomnou fakturáciou medzi svojimi 2 firmami (živnosť a eseročka) optimalizovať dane. Prispel som iba orientačným prehľadom, ktorý ilustruje princíp zdanenia a platenia odvodov v niekoľkých možných situáciách – na pochopenie niektorých súvislostí môže byť užitočný aj pre tých, ktorí o takejto forme optimalizácie vôbec neuvažujú. V druhej časti článku uvádzam základné pravidlá a tipy, ako na danú kombináciu, aby bol vlk sýty a ovca celá.

 

 Prehľad zdanenia a platenia odvodov v niekoľkých možných situáciách:

Viac tipov, informácií a podrobností?


Podnikateľ má iba eseročku, nie je v nej zamestnancom a nemá živnosť:

 

  • neplatí odvody na sociálne poistenie
  • platí odvody na zdravotné poistenie iba ako samoplatiteľ – tj v minimálnej výške (tohto roku 55,02 EUR). Ako živnostník s prípadnými vyššími príjmami by však pravdepodobne platil vyššie než minimálne preddavky (čiže ide o výhodu)
  • nemôže si uplatniť nezdaniteľné časti (na seba ani na manželku)
  • ak spoločnosť dosiahne účtovný zisk a po zdanení ho vyplatí spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie (tohto roku po prvýkrát)
  • ak spoločnosť zisk nedosiahne (napr. z dôvodu vysokých oficiálnych nákladov) alebo si zisk spoločník nevyplatí, zdravotné odvody neplatí

 

Podnikateľ má eseročku, nie je v nej zamestnancom a zároveň má živnosť,prostredníctvom ktorej zarobí ročne menej než 4 830 EUR (za rok 2013):

 

  • neplatí odvody na sociálne poistenie
  • platí odvody na zdravotné poistenie ako živnostník – vo výške minimálnych preddavkov 55,02 EUR 
  • ako živnostník si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane
  • ak dosiahnutý účtovný zisk vyplatí po zdanení spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie
  • ak spoločnosť zisk nedosiahne alebo si zisk spoločník nevyplatí, zdravotné odvody neplatí

 

Podnikateľ má eseročku, je v nej zamestnancom na trvalý pomer (nie konateľom) a zároveň má živnosť, prostredníctvom ktorej zarobí ročne menej než 4 830 EUR (za rok 2013):

 

  • odvody na sociálne a zdravotné poistenie platí aj ako spoločnosť-zamestnávateľ (35,2% vypočítaných z hrubej mzdy, no platených z firemných peňazí) aj ako zamestnanec (13,4% zrazených z hrubej mzdy)
  • mzda vrátane odvodov platených zamestnávateľom (spomínaných 35,2%) ide do daňových nákladov spoločnosti
  • ako živnostník platí zároveň odvody na zdravotné poistenie – nie však vo výške minimálnych preddavkov, ale až na základe ročného zúčtovania spätne podľa výsledku za ukončený rok. Teoreticky nemusí platiť odvody žiadne (ak je na nule či v strate), prípadne môže platiť preddavky vypočítané v závislosti od základu dane
  • nezdaniteľné časti základu dane z príjmov môže podnikateľ ako fyzická osoba využiť iba raz – buď ako živnostník alebo ako zamestnanec. Tým pádom sa výhoda z nezdanenia príjmov živnostníka stráca a táto kombinácia má zmysel v podstate iba z dôvodu uplatnenia paušálnych výdavkov u živnostníka
  • ak dosiahnutý účtovný zisk vyplatí po zdanení spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie
  • ak spoločnosť zisk nedosiahne alebo si zisk spoločník nevyplatízdravotné odvody neplatí

 

Podnikateľ má eseročku, poberá v nej nepravidelný príjem (buď ako konateľ alebo ako zamestnanec na dohodu) a zároveň má živnosť, prostredníctvom, ktorej zarobí ročne menej než 4 830 EUR (za rok 2013):

 
  • odvody na sociálne a zdravotné poistenie platí aj ako spoločnosť-zamestnávateľ aj ako zamestnanec (konateľ alebo dohodár) – percentuálna sadzba je však nižšia. Napr. konateľ platí zo všetkých druhov sociálneho poistenia iba dôchodkové poistenie, rezervný fond solidarity a zdravotné poistenie. (Pri nepravidelných príjmoch sú však agenda a firemné povinnosti výrazne zložitejšie než pri pravidelných príjmoch)
  • mzda vrátane odvodov platených zamestnávateľom je daňovo uznateľným nákladom spoločnosti
  • ako živnostník platí zároveň aj odvody na zdravotné poistenie – opäť však až spätne, prípadne nie vo výške minimálnych preddavkov
  • v tomto prípade uplatňuje podnikateľ nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov opäť len raz – buď ako zamestnanec alebo ako živnostník
  • ak dosiahnutý účtovný zisk vyplatí po zdanení spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie
  • ak spoločnosť zisk nedosiahne alebo si zisk spoločník nevyplatízdravotné odvody neplatí

 

A teraz prípadná vzájomná faktúrácia medzi oboma firmami – na čo nezabudnúť:

 

  • živnosť a eseročka by mali mať rozdielne predmety činností – inak povedané činnosť, ktorú živnostník bude fakturovať eseročke, musí byť rozdielna od činností, ktoré má v Obchodnom registri zapísané eseročka. Takto to dáva vecný aj legálny zmysel
  • podnikateľ by mať nejaký zmysluplný systém rozdelenia príjmov a výdavkov – napr. určité aktivity a klientov bude fakturovať na 1 firmu (živnosť), iné zas prostredníctvom druhej firmy (eseročky).
  • podobné pravidlo platí aj pre náklady a majetok – v praxi nemôžu 2 firmy využívať majetok, ktorý patrí iba jednej z nich, inak povedané: obe z firiem musia pri podnikaní využívať svoj obchodný majetok (napr. automobil, budovy, softvér, licencie atď). Čo sa týka nákladov, každá firma si môže ako daňové uplatniť iba náklady, ktoré súvisia práve z jej druhom príjmov.
  • mzdu, ktorú spoločnosť vypláca zamestnancovi – teda v tomto prípade podnikateľ sám sebe – možno v praxi legálne “stiahnuť” na minimum a teda minimalizovať aj odvody. Prostredníctvom čiastočného úväzku na niekoľko hodín pravidelne mesačne s mesačnou mzdou vo výške pár eur.
  • takáto kombinácia pridáva podnikateľovi náklady na spracovanie agendy – na mysli mám podvojné účtovníctvo pri eseročke. Pozri si aj porovnanie živnosti a eseročky či situácie, kedy je lepšie si ponechať iba živnosť.

 

Resumé

 

Článok nie je návodom ani navádzaním, osobne sa v praxi takýmto kombináciám radšej vyhýbam a podobne radím aj prípadným klientom – prináša to mnoho starostí, zložitejšiu agendu, zvyšuje riziko “preklepov” a sankcií a celkovo komplikuje život. Preto pre istotu ešte raz: cieľom článku je skôr pochopenie súvislostí medzi jednotlivými formami podnikania a ich zdaňovaním. Teda spoločné vzdelávanie, premýšľanie a diskusia :)

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Share This