Skip to content

Pravidelný a nepravidelný príjem dohodára

7 február 2013
napísal Peter Furmaník
Od januára 2013 to už so spracovaním dohôd nie je také jednoduché, ako po doterajšie roky. Na svete je hneď niekoľko skupín dohodárov, pričom každá z nich má rozdielne sadzby pre odvody, rozdielny spôsob prihlasovania a odhlasovania, rozdielny spôsob výpočtu vymeriavacieho základu a okrem iného aj rozdielne – a bohužiaľ slušne zložité – vykazovanie. (Viac o povinnostiach mzdových účtovníkov v Dohodári 2013 – ako na nich?)

 

Okrem iného prišlo na svet celkom dôležité členenie dohodárov na dohodárov s pravidelným príjmom a ich kolegov s príjmom nepravidelným:

 

  • Dohodári s pravidelným príjmom – ich sadzba bude rovnaká ako sadzby pre štandardných zamestnancov v pracovnom pomere, teda plné odvody v maximálnej možnej výške. Vykazovanie je relatívne jednoduché, príjem za každý mesiac sa vykáže vo  “Mesačnom výkaze poistného a príspevkov” – spolu so zamestnancami na TPP, rovnako ako doteraz.
  • Dohodári s nepravidelným príjmom – budú mať nižšiu sadzbu (o poistenie nemocenské a poistenie v nezamestnanosti). Vykazovanie je však zložitejšie, ich príjmy sa vykážu vo  “Výkaze poistného a príspevkov”. V podstate sa buď spriemerujú alebo rozpočítajú na jednotlivé mesiace, aby nebolo možné vynechať žiadnu sumu pri “zodvodnení” (vďaka existencii maximálneho vymeriavacieho základu).

 

Uvedené 2 typy dohodárov sa teda líšia aj  v cene (tj sadzbách odvodov) aj v zložitosti ich spracovania (tj prihlasovania a odhlasovania, vykazovania či splatnosti poistného). Preto je definitícia pojmov “pravidelný príjem dohodára” a  “nepravidelný príjem dohodára” pomerne kľúčová.

 

Skutočnosť je taká, že táto definícia  sa v texte zákona o sociálnom poistení nenachádza.

 

Rovnako sa nenachádza ani v žiadnom metodickom pokyne (ministerstva práce ani Sociálnej poisťovne), na webe Sociálnej poisťovne a komplexne ani v odbornom mesačníku “Sociálne poistenie”.

 

Samozrejme je to celkom slušná blamáž, ktorá sa v podmienkach slovenského podnikateľského prostredia nestáva až tak zriedkavo – štát navalí na podnikateľov hromadu nových a nie jednoduchých povinností, zároveň však nevysvetlí základné pravidlá.

 

Údajne jediný, kto na svojich seminároch tento rozdiel vysvetľuje, je Jozef Mihál, fanatik do zákonov s orientáciou na odvody a pracovné právo, ktorý pojem “nepravidelný príjem” do slovenského “odvodového” práva zaviedol ako ešte minister v r. 2010 s cieľom maximálne “zodvodniť” odmeny štatutárov spoločností a jednorazových odmien zamestnancov. Napísal som mu preto – teraz poslancovi a opäť raz lektorovi+blogerovi – prostredníctvom jeho facebookovej stránky žiadosť, aby ma usmernil, kde sa vlastne táto definícia nachádza. Pán Mihál mi síce najprv odporučil účasť na jeho seminári, na druhýkrát však potvrdil, že presná definícia sa v zákone nenachádza a cesta je v jeho výklade.

 

V podstate jediným vodítkom je odporúčanie, ktoré som získal na telefonickej podpore Sociálnej poisťovne v kombinácii s čiastkovými definíciami v mesačníku “Sociálne poistenie 1/2013″ a informáciami na webe Sociálnej poisťovne. To bolo ešte v decembri 2012, pričom hneď nato som poslal aj žiadosť o písomné stanovisko, ktoré dodnes (7.2.2013) neprišlo. Tak skúsme.

 

Doplnenie 28.2.2013: Po vyše 2 mesiacoch dorazila (vrátane hlbokého ospravedlnenía za zdržanie) odpoveď zo Sociálnej poisťovne. Tá okrem iného priznáva, že definícia dôležitých pojmov “pravidelný príjem” a “nepravidelný príjem” sa v žiadnom slovenskom právnom predpise nenachádza. Zároveň upresňuje definíciu, ktorú som uviedol nižšie – niektoré body sú teda doplnené.

 

Pravidelný a nepravidelný príjem – možné definície

 

Či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem, určí predovšetkým text samotnej dohody – teda musí, resp. malo by v nej byť uvedené, kedy a ako dostane dohodár odmenu. Na posúdenie typu dohody “je rozhodujúce, či má právo (podľa textu dohody) na pravidelný mesačný príjem z dohody alebo na nepravidelný príjem…” (mesačník “Sociálne poistenie 1/13″)

 

pravidelný príjem teda ide, ak:

 

  • v texte dohody je uvedené, že dohodár dostane odmenu každý mesiac – tj v podstate rovnako ako trvalý zamestnanec. Teda podľa textu dohody “má právo” na pravidelný príjem. Podľa všetkého nie je podstatné, či sa právo zrealizuje, tj či odmenu dostane alebo nedostane (lebo napríklad v danom mesiaci nepracoval). Teda je jedno, či dohodár v danom mesiaci pracoval 40 hodín, 1 hodinu alebo žiadnu hodinu. Rovnako je jedno, či zarobil 80 EUR, 2 EUR alebo 0 EUR. Na základe textu dohody ide vo všetkých takýchto prípadoch o pravidelný príjem a teda o plné odvody.

 

 O nepravidelný príjem ide, ak:

 

  • ide o dohodu, ktorá je uzavretá na obdobie kratšie ako 1 mesiac – napr. na obdobie 10.2 až 15.2. Podľa všetkého naozaj musí byť v texte dohody už pri jej uzatvorení uvedený tento interval, prípadne sa táto dohoda ukončí v rovnakom mesiaci ďalšou a samostatnou „dohodou u ukončení dohody“. Toto je jediný prípad, keď definíciu uviedla samotná Sociálna poisťovňa (na webe aj v mesačníku “Sociálne poistenie” č. 1/2013)
  • dohoda je uzavretá na presne 1 mesiac – v tomto prípade sa odmena nevypláca každý mesiac, ale iba jednorazovo za daný mesiac (z odpovede Sociálnej poisťovne)
  • v texte dohody je určené, že dohodár dostane odmenu až po vykonaní danej práce, teda jednorazovo za niekoľko mesiacov
  • v texte dohody je určené, že dohodár dostane odmenu raz za 2 mesiace, 3 mesiace, raz za polrok a podobne – teda v akejkoľvek inej periodicite, než raz za mesiac
  • v texte dohody je určené, že dohodár odmenu (v závislosti od počtu odpracovaných hodín) buď dostane alebo nedostane – toto vyplýva logicky z vyššieuvedenej definície pravidelného príjmu

 

Resumé: zjednodušme si to

 

Odporúčanie z praxe od jednej moje kolegyne, dlhoročnej mzdárky: “Ja všetkých dohodárov prihlásim na pravidelný príjem, aby som zjednodušila prácu”. Možno dobrá rada: kým sa totiž dá, nekomplikujme si prácu, najmä keď sa klient či nadriadený do nej nerozumie. Rozdiel v sadzbách dohodára s pravidelným príjmom a dohodára s nepravidelným príjmom je iba niekoľko percentuálnych bodov. A to ide spravidla o príležitostných dohodárov s odmenou vo výške pár EUR či dokonca centov, kvôli ktorým sa neoplatí lámať si hlavu a vyrábať si pokuty. A možno aj toto bolo skrytým cieľom zákonodarcov – pre jednoduchosť zaplatíme o čosi viac.

 

Z praxe 2: všetci vieme, ako budú odvody z príjmov dohodárov v praxi napokon vyzerať. Keďže budú dohody zaťažené rovnakými odvodmi ako trvalý pomer, bude sa s nimi zaobchádzať rovnako, ako sa v realite často zaobchádza so zamestnancami na TPP. Teda ich odmeny budú čierne buď úplne alebo iba čiastočne – zaplatiť z pár priznaných hodín aspoň čosi problém nie je, zvyšok nech štát hľadá v poli.

 

Ak Ťa zaujímajú dohodári, zamestnávanie, odvody prípadné iné oblasti podnikových financií, neváhaj a ostaň v kontakte


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Firemný ekonóm, účtovník, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

  • Jaro

    ozaj pekne vysvetlené. Rozdiel tých pár percentualnych bodov sa však prejavý u zamestnávatela pri vyplácani nemocenského /prvých desať dni PN/ a prekážok v práci na strane dohodára s nepr.príjmom.

    • Peter Furmaník

      no to áno. pri nízkych odmenách dohodárov však bude vyplácaná náhrada tiež nízka. A prekážky – skús napísať, čo máš na mysli:)

  • Datatip

    Kvalitný a jasne popísaný príspevok.

  • Lukas

    zdravím, ja mam jeden dotaz, s ktorým si neviem rady. Rozhodli sme sa založiť firmu a je jasné, že s firmou uzavrieme dohodu o vykonaní práce. No a teraz nastáva ten problém. Som externý študent mám do 26 rokov a teda vo svojej poisťovni som považovaný za neobstarané dieťa a mám nárok na platbu zdravotného štátom. Čítal som už viacero článkov o tom ako sa po novom zdaňuje dohoda o vykonaní práce no nikde som nenašiel, ktoré z odvodov sa hradia a či je medzi nimi aj zdravotné poistenie a hlavne ako sa platia tie odvody. Či sa odvody platia iba percentuálnym pomerom z daného príjmu alebo či ich minimálna hodnota je pevne stanovená, pod ktorú sa odvod nesmie dostať (ako napr. pri odvodoch za zdravotné poistenie cca 40€). Ide mi o to, aby to čo doteraz platí štát platil naďalej a to čo už budem musieť platiť na penzijné, sociálne atď. tak to si už sám zredukujem.

    • Peter Furmaník

      ak tomu správne rozumiem, máš vlastnú firmu a v nej zamestnávaš sám seba na dohodu?
      Nebolo by lepšie pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov? Za určitých okolností sa z nej odvody neplatia vôbec. Ak však presiahneš sumu výnimky, resp. máš tých dohôd v 1 mesiaci u rôznych zamestnávateľov viac, tak odvody platíš – prehľad sadzieb nájdeš tu http://ludskourecou.sk/wp-content/uploads/2012/07/Dohody-sadzby-odvodov-2013-%C4%BDudskouRe%C4%8DouSk-51.pdf, v časti “študenti ostatní”.

      • Lukas

        no to ano ale ako externy student nemam narok na brigadnicku cinnost aspon pokial viem. a pri momentalnych ustanoveniach pri dohodach neviem ze ako sa vlastne plati to zdravotne poistne a nikde to niesom schopny najst ze co vsetko sa odvadza akym sposobom a v akej vyske a ci aj zdravotne. nikde sa to nespomina ale ani nevyvracia. raz sa to prirovnava ku Ttp a raz je to trocha rozpisane ale taktiez nie uplne jasno :( a tak sa obraciam na vas

        • Peter Furmaník

          aha. Skús sa ešte raz pozrieť na tento prehľad http://ludskourecou.sk/wp-content/uploads/2012/07/Dohody-sadzby-odvodov-2013-%C4%BDudskouRe%C4%8DouSk-51.pdf. Vzťahuje sa na Teba hneď prvá a druhá tabuľka odvodových sadzieb. Na úvod je teda potrebné stanoviť, či ide o dohodu s príjmom pravidelným alebo dohodu s príjmom nepravidelným – hoci zdravotné poistenie platíš v oboch prípadoch.
          Ako postupovať, to je trochu zložitejšie a nadlho. Orientačne skús tu http://ludskourecou.sk/2013/01/dohodari-ako-na-nich-v-r-2013/ či tu http://ludskourecou.sk/2012/07/od-r-2013-sa-z-prijmov-na-dohodu-platia-odvody-studenti-a-dochodcovia-maju-nizsie-sadzby-3/.  Ak by si potreboval podrobnejšie, resp. s tým celým pomôcť, napíš mi na email.

          • Lukas

            super, ďakujem za radu. ešte som si niečo našiel na Vašej stránke plus som si prečítal všetko čo ste mi poslali a aj som sa bol poradiť do zdravotnej poisťovne a v podstate mi povedali čo bolo písané aj tunak. Už len nájsť účtovnú firmu, ktorá by ma mohla účtovať (lebo sám si zatiaľ netrúfam) a založiť firmu. Keby som zasa potreboval riešiť nejaký problém určite sa obrátim na Vás. Zatiaľ pekne ďakujem za užitočné rady

        • Peter Furmaník

          jedna vec mi predsa dopálila, čo sa pýtaš:) – tj ako je to so študentom ext. štúdia do 26 rokov (za ktorého platí zdravotné odvody štát) a dohodou o vykonaní práce (z ktorej sa zdravotné odvody zrážajú).
          V zákone je to uvedené dosť hlúpo a naozaj o tom nikto nepíše jednoznačne. Overil som si to teda a resumé, je také, že za študenta síce za Teba platí zdravotné odvody štát, ale nie z Tvojho príjmu na dohodu. Platí len za dni, keď nie si prihlásený ako zamestnanec, dohodár či SZČO. Za ostatné dni platíš z reálneho vymeriavacieho základu (čiže z Tvojej odmeny na dohodu) Ty, resp. Ty+Tvoj zamestnávateľ (teda Tvoja firma).

  • Bobik 56

    Sme spoločenstvo vlastníkov bytov, v zmysle Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov vyplácame odmeny pre Predsedu, účtovateľku mesačne a pre pre štyroch dôverníkov raz za 3 mesiace.
    Sociáalna poisťovňa nám po ich kontrole vyrubila zaplatiť odvody z týchto odmien a to od roku 2011. Je to správne? Nie sme ani dohodári ani zamestnanci.

    • Peter Furmaník

      A čím to zdôvodnili?