Prechod na eseročku nie je pre všetkých

Transformácia živnostníka na eseročku je už dlhú dobu prirodzeným procesom – či už z dôvodu rastu firmy alebo ako nástroj daňovej či odvodovej optimalizácie. Vždy bola a bude. Odvodovo-daňové zbíjanie živnostníkov od r. 2013 však počet jednoosobových eseročiek, transformovaných zo živností, znásobilo ako nikdy predtým. Rovnako rástol aj počet firiem zakladajúcich eseročky. Osobne však odporúčam triezvejší prístup: povinnosti a starosti majiteľa eseročky si na plecia “nabaliť” až po dôkladnom porozmýšľaní, prípadne vôbec.

Eseročka ako taká je právna forma určená skôr pre väčšie projekty, tímy či korporácie, kde je skutočne potrebné obmedzené ručenie či prípadne potrebné sledovať podiely jednotlivých spoločníkov. Napr. ak má firma väčší majetok, o ktorý môže prísť, má rozsiahle dodávateľsko-odberateľské vzťahy, z ktorých môžu hroziť zmluvné sankcie či škody alebo zamestnáva zamestnancov, čo je kapitola sama osebe (zamestnávateľ musí spĺňať požiadavky desiatok právnych predpisov, z porušenia ktorých plynú nemalé sankcie, nehovoriac o prípadných súdnych sporoch so zamestnancami). Pre jej ďalšie najmä odvodové výhody – eseročka na rozdiel od živnostníka odvody de facto neplatí – je samozrejme atraktívna aj pre “malých” podnikateľov, resp. jednotlivcov. Prioritne sa oplatí podnikateľom, ktorí majú vysoké reálne náklady (napr. výroba či obchod) a neprekáža im rozsiahlejšia administratíva, tj napr. drahšie účtovníctvo či rôzne papierovanie ohľadne valných zhromaždení a podobne. Výhod a nevýhod, ktoré je potrebné zvážiť, je viac. Rovnako čosi stojí aj samotný prechod – a to nielen peniaze, ale aj rôzne “časové náklady” či iné oriešky na riešenie.

V poslednom čase však okolo seba či na rôznych fórach počúvam a čítam rady začínajúcim podnikateľom v zmysle “veď si založ eseročku”. Akokeby išlo o kúpu počítača. V pohode, v slobodnej krajine si v zmysle aktuálnych platných predpisov môže vlastnú eseročku založiť každý. A vyoptimalizovať si ňou svoje financie, za určitých okolností. Prechod na eseročku však v žiadnom prípade nie je vhodný pre všetkých záujemcov bez rozdielu. Eseročka – aj keď si ju živnostník možno sám praje – je vyslovene nerozvážnosťou či až hlúposťou v prípade:

1. Ak ste za SZČO skrytý zamestnanec

tj každodenne dochádzate do sídla zamestnávateľa/partnerskej firmy, pri práci využívate jeho priestory a prostriedky.  Agenda eseročky (napr. aj z nižšievymenovaných dôvodov) vás môže prekvapiť až odradiť.

2. Ak nemáte žiadne náklady

Paušálne výdavky SZCO sú neskutočnou výhodou: veď z časti príjmov na rozdiel živnostníci a iné SZČO od zamestnancov daň neplatia. Vo vlastnej eseročke si budú môcť uplatniť len reálne náklady. A ak žiadne náklady nemajú, tak si žiadne od príjmov neodpočítajú. Daň teda zaplatia z takmer celej sumy príjmov – čo môže byť pre niekoho pomerne šok. Preto – kým je to možné – využívajte výhodu nezdanenia časti príjmov skrze paušálne výdavky. Od r. 2017 majú po čase opäť neskutočne atraktívnu výšku 60%.

3. Ak nechcete platiť viac za spracovanie daní a účtovníctva

Priemerná základná cena u profesionálov sa pohybuje od 100 EUR za mesiac vyššie. A to aj v prípade, že ide zhruba o rovnaký objem činností, aký mala pôvodná firma, tj živnostník. Dôvodom je iný druh evidencie, jej väčšia zložitosť a riešenie všetkých súvisiacich oblastí (zamestnávanie, vyberanie peňazí z firmy, daňové náklady), no to je na iný článok.

“Počítal som, že mám tak 40 položiek mesačne. No pozerám, že ich mám 200.” True story. Z praxe. Áno, rovnaký biznis u živnostníka paušalistu je u spoločníka eseročka niekoľkonásobne komplikovanejší život.

Prečítaj si aj:

Cena za spracovanie účtovníctva: tak veľa? Tak málo?

Cenotvorba pre profíkov na voľnej nohe. Účtovníkov, no nielen pre nich

4. Ak nechcete mať “bordel” vo vlastných peniazoch

Peniaze eseročky nie sú vašimi peniazmi – aspoň teda formálne nie. Patria firme ako právnickej osobe a vy si ich môžete legálne vybrať buď ako mzdu zamestnanca, odmenu konateľa alebo ako spoločníkov podiel na zisku. Každá cesta niečo stojí (napr. odvody) a je ju možné použiť len v určitom čase (napr. v čase splatnosti mzdy alebo po dosiahnutí a rozdelení zisku). Iné spôsoby “vyberania” peňazí sú síce v praxi bežné, ale v podstate nie celkom “kóšer”. Okrem toho však dokážu vo financiách urobiť neporiadok – podnikateľ nemusí vždy vedieť, ktoré peniaze sú firemné a ktoré jeho, nehovoriac o tom, že so správnym spracovaním súkromných výberov a vkladov má často problém a prácu aj účtovník.

Poznámka: v praxi existuje veľa príkladov, kedy podnikateľ podniká formou vlastnej eseročky, prípadne ju kombinuje so živnosťou, autorom či zamestnaním a veľmi kvalitne si sleduje financie aj na vlastné osobné či manažérske účely prípadne s cieľom mať kvalitne spracovanú agendu. Áno, keď sa chce, tak sa dá – akurát však ide o trochu rozdielny režim v porovnaní so životom zamestnanca či živnostníka, ktorý stojí určite aj niekoľko hodín času mesačne.

5. Ste zvyknutí, že si základ dane znížite každoročne o cca 4 000 EUR

Ak “šéf” eseročky nie je zároveň jej zamestnancom či konateľom poberajúcim odmenu, nezdaniteľnú časť základu dane si uplatniť nemôže a jej výhody v podstate posiela hore komínom. Uvedené platí rovnako aj pre nezdaniteľnú časť na manželku – ak bol na úsporu z nej plynúcu doteraz zvyknutý, v jednoosobovej eseročke si ju ako spoločník uplatniť nemôže.

6. Chcete dostať štátny dôchodok či “materské”

Živnostníkom, ktorí platia odvody, z nich plynie nárok na dávky zo sociálneho poistenia (starobný či iný dôchodok, materské, nemocenské, dávky v nezamestnanosti). Tí, ktorí platia minimum, dostanú dávky minimálne, SZČO, ktorí platia viac, budú mať dávky o čosi väčšie. Ak sú dávky vaším cieľom, ostaňte živnostníkmi. Minimálne odvody je síce možné platiť aj ako zamestnanec a zároveň zamestnávateľ v eseročke – ale načo potom meniť právnu formu?

7. Ak sa nechcete stať platiteľmi DPH

Toto je, samozrejme, vtip. Bohužiaľ v praxi sa mi často stáva, že mnohí podnikatelia priraďujú k eseročke automatické “platiteľstvo” DPH. Status platiteľa DPH s eseročkou ako s právnou formou vôbec nesúvisí.

8. Chcete mať jednoduchší život

Čas a peniaze stojí aj prechod aj samotný “život” eseročky. Časť živnostníkov si svoje povinnosti dokáže splniť jednou-dvoma tabuľkami ročne plus jedným daňovým priznaním. Načo to komplikovať?

Za všetky prípady z praxe, keď sa podnikateľ s vlastnou eseročkou tak trochu “sekol”, citácia z článku na blogu podnikateľa a digitálneho nomáda Ľuba Juríka: “V skratke, sro mi skomplikovala život, spôsobila mi mnoho stresu a znížila moje reálne osobné príjmy.”

A teraz na upokojenie: výhodu paušálnych výdavkov, materské či starobný dôchodok, či dokonca uplatnenie nezdaniteľných častí je aj napriek vyššienapísanému možné uplatniť aj v eseročke, vďaka rôznym šikovným kombináciám. Áno, dá sa to – opäť však narastá agenda a pribúda komplikovanejší život. Všetko sa dá, no zároveň je mojim odporúčaním: život si treba zjednodušovať, nie komplikovať. Kým ho môžete mať jednoduchý, užívajte si ho. Neskôr – ak vás už skutočne budú dusiť šesťstoeurové odvody každý mesiac (odvodová výhoda) prípadne Vám bude pribúdať aktivít, majetku i zamestnancov (právna výhoda), poraďte sa a zvážte prechod na eseročku.

Prečítaj sa aj:

Eseročka je 7D: pravidlá a súvislosti, ktoré si prečítaj ešte “pred”

Ako ste na tom vy? Máte vo vlastnej eseročke systém, poriadok a jednoduchosť alebo máte jednoduchý život bez nej? Podeľte sa v diskusii, pomôžete tak aj ostatným

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

15 komentárov k “Prechod na eseročku nie je pre všetkých”

  1. jedno velke minus ma s.r.o. – ako ju zrusit, resp. zbavit sa jej…. Ja som mala s.r.o., kde som vykonavala cinnost popri zamestnani. Ked som prisla o pracu, nemohla som poberat podporu, lebo som bola konatelom. Trvalo mi rok, kym sa mi ju podarilo uzavriet, aj to nastastie na radu mojej uctovnicky som ju odpredala. Poznam pripady, ked sa snazia nefunkcnu s.r.o. ukoncit uz druhy rok. Zivnost sa da aj jednoduchsie ukoncit.

    Odpovedať
    • Ďakujem za doplnenie a cennú súvislosť: áno, “zbavenie sa” eseročky je zložitejšie, dlhšie a občas aj drahšie a kým ju máte, môže vám vlastnenie čo i len neaktívnej eseročky v nejakej úplne inej oblasti “prekážať”.

      Odpovedať
  2. Problem so zivnostou je, ze ruci celym majetkom. Co znamena, ze ak sposobim stratu zamestnavatelovi (u ktoreho robim ako zivnostnik) a on ma zazaluje, relane mi hrozi ze rodina pride uplne o vsetko. Z toho mi vychadza jedina moznost pouzitie s.r.o., aj ked je narocnejsie na agendu. Mylim sa?

    Odpovedať
  3. Zdravim vas, mam jednu dilemu, ktoru sa mi zatial nepodarilo nijako rozumne rozlusknut, mozno vas napadne nieco prevratne :-), ak mozem teda popytat radu. V roku 2016 som zalozil zivnost a to bol moj jediny prijem, odvody som platil len do zdravotky minimalne. Od januara som ale uz normalne zamestnany, zivnost som nezrusil, sem tam si privyrabam, odvody neplatim ziadne. Danove priznanie som mal odlozene a ak som to spravne pochopil, od oktobra budem musiet platit odvody do socialky, kedze prijem bol nad hranicu. Bocny prijem je nepravidelny a par stoviek mesacne, takze by som sa rad vyhol plateniu odvodov, ktore budu urcite 200€+. Je nejaka rozumna moznost? Realne vydavky nemam v podstate ziadne. Vopred vdaka za spasonosnu radu.

    Odpovedať
  4. jedno plus pre sro: ak niekto pracuje v riadnom pracovnom pomere + podniká, ako SZČO platí odvody zdravotné 14% a keď zarobí viac ako cca 5tis, platí aj sociálne odvody. O niečo sa navýši jeho dôchodkové zabezpečenie, ale zvyšok je vyhodený z okna. Keď má niekto sro a nemá ani cent výdavkov, tak zaplatí 19% daň.
    SRO neručí svojím celým majetkom ako živnostník.
    Dnes má auto každý, takže si na cestovných náhradách nejaké tie náklady naženie každý. Náklady na telefón, mobil, počítač, tiež má každý. Od budúceho roka sa už neplatí daňová licencia. Peniaze vytiahnuť do pokladne,”darovať” nejakému príbuzenstvo, aby bol so ziskom na nule a nemusí platiť ani odvody a daň z dividend.

    Odpovedať
    • Ďakujem za komentár :) Presne o tomto celom píšem: skrátka mu čosi pribudne, čo musí riešiť. No praxe poznám aj prípady, keď podnikateľ takmer žiadne náklady skutočne nemal, resp. naozaj neeliminovali vysoké odvody – inak povedané jeho platby štátu ako “majiteľa” SRO sa rovnali platbám štátu ako SZČO.

      Odpovedať

Vložiť komentár

Share This