Ročné zúčtovanie dane pre zamestnancov: základné body, na ktoré nezabudnúť

To, že ročné zúčtovanie dane (RZD) môže za nich úplne bezplatne a takmer bez starostí vyhotoviť ich vlastná firma, by si mali uvedomiť predovšetkým samotní zamestnanci. A iniciatívne si naštudovať aspoň termín, zohnať a vyplniť tlačivo žiadosti a vyplnené ho v termíne doniesť svojej mzdovej účtovníčke či ekonómovi. Finančná resp. daňová gramotnosť obyvateľstva je však taká, aká je a preto milí, ochotní a starostliví mzdoví účtovníci naháňajú svojich chránencov, aby im vysvetlili, že to celé je vlastne k ich prospechu a môžu mať zo zúčtovania výhody. Aj spolu s nimi vyplnia tlačivo a celé RZD vyhotovia za nich, aby im výsledok neskôr vysvetľovali znova.

Na čo nezabudnúť pri vypĺňaní žiadosti o ročné zúčtovanie dane zamestnanca?

 

• iba zamestnanie – zamestnancovi je možné RZD vyhotoviť, iba ak mal príjmy len zo zamestnania. Teda z trvalého pracovného pomeru alebo z dôhod, bez ohľadu na to, koľko zamestnávateľov mal. Ak mal v danom roku zároveň aj príjmy z podnikania, prenájmu, kapitálové príjmy nezdanené zrážkou či akékoľvek iné neoslobodené príjmy, ktoré treba zdaniť, musí si vyhotoviť daňové priznanie sám. (viac napr. Zamestnanec, ktorý prenajíma nehnuteľnosť a daňové priznanie)

 

 

• predchádzajúci zamestnávatelia v danom roku a potvrdenia o príjme – zamestnanec musí doručiť všetky potvrdenie o príjme od všetkých zamestnávateľov, ktorých v danom roku mal. Vrátane dohôd, brigád a iných príležitostných príjmov. Ideálne na jednom celoročnom tlačive, nalepené pásky je možné akceptovať iba v krajnom prípade (napríklad krach firmy a pod.).

 

• starobný a iný dôchodok – jeho poberanie znižuje nezdaniteľnú časť na daňovníka. Ak zamestnanec poberal starobný dôchodok (zo SR i zahraničia), predčasný dôchodok, dôchodok z DSS či výsluhový dôchodok od začiatku daného roka (tj od 1.1.) resp. mu bol dôchodok k tomuto dátumu spätne priznaný, ovplyvňuje nezdaniteľnú časť na daňovníka zamestnanca. Ak bola celková ročná suma poberaného dôchodku vyššia než nezdaniteľná časť, nezdaniteľnú časť nemá zamestnanec nárok. Ak bola nižšia, ako nezdaniteľnú časť si môže tento zamestnanec odpočítať len rozdiel medzi sumou dôchodku a nezdaniteľnou sumou.

 

• zamestnanecká prémia – zamestnanci, ktorých čistý príjem nedosahuje sumu nezdaniteľnej časti, majú nárok na kompenzáciu od štátu. Ide o zápornú daň, čiže jednorazový plus na výplatnej páske (podobne ako daňový bonus). Zamestnanci sa tak aspoň raz za rok potešia, i keď si často myslia, že im tú prémiu dala firma a nie štát. Vychutnajte si to:)

 

 

• daňový bonus na deti – daňový bonus si zamestnanec mohol uplatňovať už každý mesiac v priebehu roka. Ak niektoré mesiace nestihol, zabudol či nedodal podklady, nevadí. V ročnom zúčtovaní dane to môže dobehnúť a uplatniť si celkový ročný nárok. Musí samozrejme spĺňať podmienky – okrem iného minimálny celoročný príjem.

 

• manžel resp. manželka bez príjmu a nezdaniteľná časť na manžela resp. manželku – v praxi často opomínaná výhoda, zároveň však potenciálne významná injekcia do rodinného rozpočtu. Prečítajte si ako si uplatniť nezdaniteľnú časť na manžela-živnostníka či najčastejší problém, ktorý bráni vypočítať si túto sumu správne. Pozor, od roku 2013 je ju možné uplatniť len na partnera, ktorý spĺňa určité podmienky – napr. stará sa o dieťa do 3 rokov, je evidovaný na úrade práce, poberá príspevok na opatrovanie zdravotne postihnutej osoby či je sama zdravotne postihnutá.

 

• 2% z dane – ak zamestnanec napokon daň v priebehu roka zaplatil či ju prípadne zaplatí až teraz, môže z nej túto mikročasť venovať ľubovoľnej z množstva organizácií, každoročne sa uchádzajúcich o jeho priazeň. Firma, resp. mzdový účtovník mu tak musí v prvom kroku vyhotoviť RZD a neskôr doručiť ešte jeden dokument – “Potvrdenie o zaplatení dane”. K danému potvrdeniu zamestnanec priloží ešte “Vyhlásenie o poukázaní dane”, ktoré už dúfajme vyplní sám a s oboma dokumentami navštívi svoj daňový úrad.

 

Zmena od r. 2011:

Od 1.1.2011 vypadlo zo zákona o dani z príjmov zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti zrážkou. Z tohto dôvodu v tlačive žiadosti o vykonanie RZD chýba možnosť, či si zamestnanec praje príjmy od iných zamestnávateľov zdanené zrážkou do RZD uviesť alebo nie. Každý takýto príjem od r. 2011 bol zdanený preddavkom, či už išlo o trvalý pomer alebo dohodu. Zamestnanec teda každý takýto príjem do RZD uviesť musí, ak za celý rok zarobil sumu príjmov, od ktorej je povinný podať daňové priznanie (pre r. 2011 1 779,65 EUR).  Ak zarobil menej, nemusí podávať ani daňové priznanie ani žiadať o RZD. Taký je aspoň môj výklad. Ak má niekto iný názor, budem vďačný, ak ho uvedie do diskusie.

 

Pre ďalšie tipy o daniach, financiách a súvislostiach ľudskou rečou ostaň v kontakte a zariaď, aby Ti žiaden nový článok neušiel